Títo ľudia sú Rumuni, nech Vás nemýlia batožiny, zahraniční turisti to nie sú. Cestujú ako bratia Česi:) Za prácou, k rodine a často naštevujú pamätné miesta svojich dejín. Aj tým mi pripomenuli Čechov, ktorí majú, vo všeobecnosti, vrúcnejší vzťah k svojej histórii ako my. O Maďaroch nehovoriac.
Marfa je železničná nákladná spoločnosť. Niektoré vagóny sú naozaj z čias nedávnych a nepôsobia lákavo, keď to porovnáme s niektorými súpravami pre osobnú prepravu (jeden mám v perexe predošlého článku).
Uličky Bukurešti alebo Constanze, ktoré čakajú na ducha nových čias. Staré sa mieša s novým.
Mamutie reklamy, ktoré poznáme aj my.
Takýchto parčíkov a večne obsadených lavičiek je v Rumunsku neúrekom.
Aj pán Ďurkovský by sa čudoval, že jeho veľké bilboardy (spred McDonalda v BA) z nedávnych volieb boli iba miniatúrou, keď to porovnávam s týmto :) Reči o poriadku a zovreté päste, ktoré majú symbolizovať právo a poriadok. Tiež mi to niečo pripomína...
Pri prerábaní interiéru v starých domoch treba začať od podlahy, rovnako ako u nás v starom meste.
Fascinuje ma názov, najprv som si myslel, že sa tak menuje hotel, ale je to iba reklama na vodku.
Áut je v "chudobnom" Rumunsku viac ako na Slovensku. Mal som taký pocit.
Dobre známe Dacie vidíte už len v malých mestách a na vidieku. V Bukurešti jazdia Logany a japonské značky.
Začiatok bulváru pred parlamentom. Je to paradox, ale tieto monštrá pôsobia presne tak, ako zamýšľal diktátor: impozantne.
Odchod.
Pasováci, colníci, "sekuriťáci", všetci boli fajn. Oni to s tým členstvom v EÚ mysleli naozaj vážne. Už vtedy (v jeseni). Na hraniciach sme boli promptne vybavení a spokojní. Ahojte, Rumuni!
Fotografie: Martin Pavlik
