Džípíes v Rakúsku funguje spoľahlivo. Taliani majú jednosmerky aj tam, kde by nemali byť. Rakúšania ctia poriadok a čo bolo jednosmerkou včera, to je aj dnes. Súdiac podľa úseku z Bratislavy do Viedne.

Od roku 1994 som po starej ceste nešiel. Vždy som sa za Schwechatom pomýlil a vošiel na diaľnicu A 4. Napadla mi hlúpa myšlienka, že stará cesta je zrušená, ale potom som si prečítal tento článok a zistil (od autora - pretože z článku mi to jasné nebolo), že stará cesta naďalej existuje, ale pre istotu som v sobotu zobral navigátor:)

Nebolo to ani tak snahou ušetriť 7 eur za diaľničný poplatok, pretože až tak často do Viedne nechodím (aby som si kvôli tým peniazom trhal vlasy), ale skôr túžbou vyhnúť sa nudnej autostráde a ísť po rokoch aj jej industriálnym predmestím.
Od 8. októbra má Picasso vo viedenskej Albertine suseda, rivala najväčšieho rangu: Michelangela.

foto: Albertina
Do Viedne chodievam autom. Čo ušetríte zaparkovaním na okraji mesta, to miniete na celodennom cestovnom lístku. Cez víkend sa dá zapichnúť voz v okolí Stephansplatz (ak prídete skoro ráno) zadarmo - podobne ako v bratislavskom Starom meste. Z centra máte všade blízko...

Aj keď radím zaparkovať v centre, sám to nerobím (milujem metro). Garážujem v Gasometer City,pretože taxa na celý deň je tam 3 eurá, čo je vo Viedni asi najlacnejšie parkovanie v krytom priestore a popritom si užijem zázrak spojenia starého s novým.

Z bývalej vyše storočnej plynárne vznikol obytný celok a obchodno - zábavné centrum. Z pôvodných plynomerov ostali obvodové múry a vnútrajšok je kompletne postavený nanovo.

foto: analogartsensemble.net
V 1987 tu natočili niektoré scény z bondovky The Living Daylights (dej sa odohráva aj v Bratislave, ale nakrúcať tu filmári nemohli, využili preto okrajové časti Viedne, ktoré pripomínajú naše hlavné mesto - rovnako predstavenie "bratislavskej" Figarovej svadby natočili v Rakúsku).

Dopoludnia bolo chladno ako temer na mesiac presne v dvetisícom ôsmom. Vtedy "vystavoval" Vincent Van Gogh.
Pred Gasometrom sú lavičky, delíme sa s holubmi o zvyšky chlebíkov so syrom, aby sme vydržali zhruba do tretej, keď sa chystáme na výbornú polievku do Ra'mien povyše Naschmarktu.
Voľakedy som mával mindráky, krátko po Novembri, keď sme vyzbrojení lepeňákmi vyrazili objavovať cez Viedeň západné krajiny. Mal som blbý pocit, že Rakúšania nami pohŕdajú. Ale dnes je mi to už jedno. Videl som v New Yorku biznismenov, ktorí si cez obednú prestávku odskočili do Central Parku so sendvičmi pod pazuchou. V oblekoch a v drahých kožených topánkach.

Títo dvaja, Shia a Michael, si to v pokračovaní Wall Street rozbalili v CP priamo v ZOO.
Pri Gasometri premáva linka E3, metrom sa preveziete na Stephansplatz a odtiaľ máte k Albertine nejakých 10 minút pešo po Kärtnerstrasse smerom k opere. Pri Hoteli Sacher odbočíte vpravo.
Picasso a predovšetkým Michelangelo vás čakajú.
120 kresieb florentského génia, plus kópie alebo maľby a práce, ktorými inšpiroval svojich následníkov. Dve gypsové prevedenia Mojžiša a Zomierajúceho otroka z 19. storočia. Vizuálne spracovanie (animácia na obrazovke) stvorenia Posledného súdu. Silný dojem vystrieda únava.

foto: Albertina
Množstvo mladých výtvarníkov so skicármi, ktorí zavadzajú vo výhľade. Zriadenci mi vyčítajú foťák v mobile. Tak ho ukladám do vrecka a sadám si vyčerpaný presne na tú istú lavicu, ako pred dvoma rokmi. Vtedy vedľa mňa sedel Robo Dyda a spoločne sme pozerali na Terasa Café 'La Guinguette'. Píšem mu esemesku, že spomínam, a myslím pritom v duchu aj na Medveďov, obratom mi odpovedá z Frankfurtu, že ho to teší. A ja rozmýšľam: kde skončia naše cesty?

Terasa Café 'La Guinguette'
Picasso je pre mňa iba bonusom. Výstava Mier a sloboda by obstála aj v boľševickom sojuze. Inštalácia predstavuje predovšetkým pokrokového umelca. Holubice, holubice, holubice... Je doplnená dobovými výtlačkami l'Humanité a plagátmi k mierovym festivalom, ktoré podporovala Moskva. Aj Maurice Thorez tam má svoje miesto. Aragonov článok Joseph Staline ilustruje Picassov idealizovaný (mladícky) portrét najväčšieho netvora akého táto zem nosila.

foto: Albertina
Ale (aby som nebol nespravodlivý) sú tam aj odkazy na španielsku občiansku vojnu, kórejskú vojnu a zopár portrétov.

foto: Albertina
A ženy s mužmi, akty.
A La mien v Ramien?

Kuchár do nej naškriabe čerstvú cestovinu a môžete sa oddať radosti z jedla. Savarin povedal, že jedlo je jednou z posledných rozkoší, ktoré človeku ostávajú až do konca (ak má zuby, dodávam ja).

Záver dňa na Naschmarkte. Na začiatku ďalšej jesene...
S láskavým povolením pána Juraja Bartoša prikladám 19.X.2010 dve fotografie z jeho článku http://jurajbartos.blog.sme.sk/c/243812/Naschmarkt.html Obaja sme boli vo Viedni v ten istý deň.


Dodatok 13.X.2010:
V USA sa našiel obraz, ktorý je údajne Michelangelovým dielom

Informáciu som si prečítal na idnes.cz, v súvisiacich článkoch je na text priložený odkaz. idnes.cz informáciu prevzal z britského portálu Telegraph.co.uk.