A ešte vôňa farieb, ktorá ma prekvapila cestou naspäť, pri prehliadke som ju (vnorený do sveta génia) nezacítil. Odskočiac z prízemia Albertiny výťahom hore, na prvé poschodie známej viedenskej galérie. Farbu cítiť, aj po vyše sto rokoch. Nikdy som si to neuvedomil, až tu na Vincentovi. On farbou nešetril.
Nemohli sme fotografovať, zamestnankyňa, ktorá zbadala blesk z mobilu, mi pohrozila prstom, ale usmiala sa... Farby na Goghových obrazoch sú plastické, "trojrozmerné", človek má pokušenie dotknúť sa. Farba "vychádza" z rámov...
A zachytil aj telo zdeformované prácou...
A opustené smutné loďky, jednu s názvom Ante...
Terasa Café 'La Guinguette'
Tento obraz som nepoznal ani z reprodukcie. Originál má fialové sfarbenie. Západ slnka v jesennom Paríži? Jeden z najpôsobivejších (a mnoho iných obrazov, choďte sa pozrieť).
------------------------------------------------------------------------------------
A ešte káva v Starbucks. Ohromne veľké hrnčeky s fantáziou, ktorá pripomína kávu, ale ešte viac nápoje z detstva od našej sladkej mamy. Nie, fajčiť som nesmel. A to mi k Viedni nejde. Kaviareň bez cigarety je Viedeň bez dómu.
Stretol som včera v Albertine dokonalosť.
Vďaka, priatelia, aj za prekáračky. Bolo mi s Vami fajn :)
Snímky: http://www.oeticket.com/portal/en/other/exhibition/van_gogh/38127/
Danko Beran a ja.
CGFA- van Gogh: Terrace of the Café 'La Guinguette' z
http://ftp.sai.msu.su/cjackson/gogh/p-gogh25.htm
