Veľmi rýchlo som pochopil, že tá jeho premena - je len zmenou zovňajšku a že tá podstatná - v hlave - sa neudiala... Ten môj starý kamarát sa hanbil a trpel komplexami aj naďalej. Hanbil sa pred mojou a čo bolo pre mňa nepochopiteľné: on sa hanbil aj pred vlastnou ženou! Mal som tušenie, že si je neistý - aj v mojej prítomnosti. Robieval čudné grimasy, pozoroval sa v zrkadle, špúlil ústa alebo si, podvedome, prihládzal košeľu na neexistujúcom "bruchu." Až neskôr mi jeho Anička povedala, že po každej našej návšteve vracal na záchode, pretože sa obával, že opäť priberie.
Tesne pred neočakávaným ukončením našich stretávok si našiel(?) frajerku (akoby udrel hrom!) a prepustili ho z práce pre spreneveru peňazí. Dostal podmienečný trest a ... na dlhší čas, znovu zmizol z môjho života. Jednoducho - odmietal, pod rôznymi zámienkami, kontakt. Možno, pre obavy a výčitky, pravdepodobne...
O tom všetkom som, pri obhliadke "ich" nového domu, v dedinke pri Nitre, vtedy v deväťdesiatomôsmom, nemal ani potuchy. A ako sa skončí jeho krátky život, rovnako... Bola to moja prvá a posledná návšteva v čerstvo skolaudovanom dome. Nevedel som čomu mám pripísať jeho náhlu spoveď, nečakanú ochotu rozprávať.
Keďže ma všeličo trápilo (chýrili sa "zaručené správy" o rozvode našich priateľov, priamo na schodisku mi to oznámila domovníčka, keď videla ako márne stláčam zvonček na ich dverách), využil som jeho prekvapujúcu uvoľnenosť. "Priprel" som ho, navodil atmosféru a dúfal, že skvelé račianske vínko dokončí, za mňa, prácu. Aký som bol hlupák... On už vedel, že sa jeho dni krátia... O necelý týždeň ho skosila dávka z českých škorpiónov. Čítal som to v novinách a nevedel o okoho ide... Bolo to v tých rokoch, v mafiách, "bežné" vyrovnávanie účtov.
-Korene mojej súčasnej premeny - začal - sú v detstve. Mama neustále hľadala "vhodného" partnera, nechcela zostať sama. Ale - práve preto: ja som bol sám, neustále. Brat chodil za kamošmi a ja som sa doma zahrabával v knihách a v obrazoch. Prečítal som všetku literatúru, ktorá bola poruke. Chodil som do knižnice, do galérií. Vtedy som zistil, že mám talent na kreslenie. Začal som podľa reprodukcií, ktoré boli v knihách o výtvarnom umení. Kreslil som dobre, veď vieš.., nad očakávanie.
Vždy som išiel preč - len - keď nebola doma. Keď bola na služobnej ceste alebo na výprave za frajerom. Inak sa nedalo. Býval som nervózny a prejedal som sa, pretože som nemohol kedykoľvek vypadnúť. Nepúšťala ma von. Musel som robiť nekonečné domáce práce, ale najskôr, asi nechcela byť sama... Neúmerne som naberal na váhe a pamätám sa ako jedna jej známa zahlásila: Chlapče, ak neprestaneš žrať, tak sa každá bude báť, že ju v posteli rozmliaždíš...!Tieto slová starej kravy - ma poznačili nadlho. Mal som pocit, že som zver. Tučný, vypasený brav, ktorý sa na kúpalisku hanbil vyzliecť. Ba, dokonca dodnes, mám nervy, ak sa mám obnažiť - či už na kupku alebo u lekára. Pri odvode som trpel v obave, že sa všetci zabávajú na mojej slanine. Viem, že je to blbosť, ale nepomôžem si, dodnes. Pozerám na seba v zrkadle a vidím blbú a neforemnú postavu. Nevrť hlavou a nesmej sa! Nezažil si to, tak nepochopíš...
Ja som ti bol schopný zjesť na posedenie aj desať žemlí - ak bola špajza prázdna... A takéto reči, tie ma nevedeli vyviesť z rovnováhy - až kým som neprišiel do rokov, keď som si začal uvedomovať existenciu báb. Ale - už bolo neskoro. Bol som, doslova rozožratý a tá večná nespokojnosť, ktorú som údajne zdedil po svojom, neznámom otcovi, nedovolila, aby som sa zastavil a prehodnotil, či môžem takto aj naďalej... Nemal som pevnú vôľu - ak nerátam kreslenie a čítanie. Jedlo si so mnou robilo - čo chcelo. Mal som šťastie, že sme sa stretli... Ty a ja. Pomohlo mi to!
Ale v podstate..., kým som "naďabil" na Aničku, celý môj intímny život stál za jedno veľké hovno! Potom som sa zaľúbil a drastická diéta dokonala dielo, ktoré pretrvalo do dnešných dní. Anka mi dala do poriadku vizáž a... tu ma máš. Čo sa týka sexu, pred ňou som tieto "veci" riešil ako sa dalo... Bez žien.
-Ak nemáš ženu, musíš si pomôcť ako vieš... A potom - si na to privykneš a prestaneš "normálne" fungovať. Rozumieš? Predstavy a skutočnosť! To je veľký rozdiel! V hlave som mal fantázie, ku ktorým by som sa žiadnej nepriznal. Práve pre komplexy, pre pocit, že moje chúťky sú nenormálne. Vidíš? Uvedomujem si, že je to kravina a predsa nie som schopný, povedať do očí - tej ktorú milujem, ako by som to chcel...
-Ako predseda,- zasmial som sa smutne a prvý raz ho prerušil, pretože to bolo akési priťažké a... nepochopiteľné...- Nereagoval, ako by nepočul a pokračoval:
-Potreboval som prachy, aby som si mohol kúpiť ženu, pri ktorej by som nemal mindrák. Zaplatíš a máš všetko podľa predstáv. Pri Anke - budem mať (mindrák) stále. Je to anjel a ja v nej vidím hlavne matku našich detí... a nie svoju ženu alebo milenku. Preto potrebujem veľa prachov a tak som sa dopustil sprenevery vo firme. Bolo toho málo a tak som začal hrať a ... prehrávať.
-A tento dom? Z čoho si ho...?, opýtal som sa.
-Tento dom?, mávol rukou. Viac som sa nedozvedel a neodpovedal mi ani na otázku: prečo neštudoval maliarstvo, ale právo - o ktorom sa nikdy nezmienil, v tých "našich" skvelých rokoch? Neodpovedal na nič a pritom sa mi tlačilo na jazyk toľko vecí, otázok, ktoré som mu nechcel položiť v prítomnosti našich žien - počas tých niekoľkých návštev v krátkych mesiacoch, po našom opätovnom zbrataní. Odišiel som smutný, najedovaný pre jeho Aničku, pre deti, pre všetko. Najedovaný na celý svet! Môžu komplexy menejcennosti a sexuálna frustrácia natoľko ovplyvňovať človeka a jeho rodinu?
Akou záhadou je ľudská duša...
Keď sa to "zomlelo" - nič som netušil. Doma sme rozoberali, že čo bude s Aničkou a deťmi, teraz, keď ju nechal a keď sa psychicky zrútila? On už bol vtedy - mŕtvy. Báli sme sa aj zavolať... Potom sme sa spamätali a boli sme pri nej. A pomáhali a pomáhame dodnes - ako sa dá... Skončila na psychiatrii a deti jej pre nesvojprávnosť odobrali. Dodnes žije v jednom z ústavov, zaopatrená, do konca(?) života. Branko je v domove a malú Aničku si adoptovali bezdetní manželia.
Čoho alebo koho - obeťou bol tento nešťastník? Ako dokázal tak klesnúť, že sa spriahol s organizovaným zločinom? Talentovaný umelec a citlivý človek? Dobrý otec, milovaný manžel, slušný právnik...?
