Hovor takto, mysli takto, rozlišuj a pamätaj na okolnosti a súvislosti!
Nebolo to ľahké, bolo to ťažké, nebol si pri tom, si naivný!
Kedysi dávno - narodil sa chlap, ktorým sa časť z nás, neustále oháňa. Aj tí, ktorí na neho zabudli, majú ho v hlave, neustále.
Voľačo múdre povedal, odkázal. Vyhlásil sa za syna božieho a tak sme ho zabili. Prijali sme jeho učenie (koľká krása), myslenie, v mene božom, v Jeho mene, sme zabíjali, ďalej.
Nestačila nám jeho - smrť. Vraždíme sa denne, vraždíme ho v sebe (jeho odkaz, ku ktorému sa hlásime). Vyhlasujeme dobro a pošliapavame ho. Rovnako rychlo - vypijeme pohár vody.
Odsúdime a zvelebíme - v okamihu. Je jedno, kto a čo a kedy povedal.
Každý z nás vie - aká je pravda. Kto je pravda! Kde je pravda! Aj to, že je len - naša, pravda!
Oponujeme oponentom, pritakáme sebe a v sebe, aby sme, vzápätí, sami sebe odporovali.
Ale len potichu - pred sebou - zapochybovali. Pretože ju nosíme v sebe.
A potom, pokračovali.
