
Večer idem na nočnú smenu. Po tieto dni, tak ako každý rok, vyvolávam ducha Vianoc. Lepím ho, ako svoj starý, papierový Betlehem.
Na Šafku nasadnem do deväťdesiatpäťky a budem sa radovať, celou cestou, až po nemocnicu na Antolskej v Petržke, zo všetkých tých svetelných ozdôb po trase autobusu. Kto povedal, že sídliská nemajú atmosféru, mýlil sa...
Duch Vianoc je nezničiteľný, tak ako túžba človeka po kráse a spomienka na naše detstvo. Prajem všetkým čitateľom, blogerom a adminom, tie najkrajšie okamihy a radosť v spoločnosti najmilších!
Nič nové (Vianoce), ale silné a nemenné.