Dokonca aj cirkev, aj tá naša najväčšia katolícka, (hádam skôr v minulosti) používa Boha viac, ako by sa žiadalo. Na rozvoj duše je Boh ako stvorený:-), no asi rovnako aj ateizmus (pokiaľ to ale je ateizmus a nie len mam v p..izmus). Dosť ľudí, ktorí majú určité problémy s okolitým svetom a asi by ho najradšej videli v plameňoch, si bohužiaľ všimlo, že Boh sa rovnako hodí aj na rozpútanie násilia a že dokonca ak niečo strašlivé urobia a pritom sa priamo, alebo aj nepriamo odvolajú na Boha, dokonca ho stačí len spomenúť, budú určitou skupinou s rovnakým zmýšľaním považovaný za spasiteľa, mesiáša a neviem čo všetko.
Zrazu sa mi prikázanie nevezmeš meno božie nadarmo, javí v celkom inom rozmere, nie ako upozornenie, aby som pri svojej ventilácii náhodou nepoužil to slovo, respektíve meno na B.
Nie som typický kresťan, hoci sa navonok tak javím, mám krst a tak ďalej. O svojom bytí a poslaní občas rozmýšľam. A došiel som k záveru, že sme všetci jeden druh, sme ľudia, nikto sa nenarodí ako kresťan, moslim, protestant, jehovista, ale ako človek. Pre ktorého je oveľa podstatnejšie slnko, smiech, ako nejaké podivuhodné skupinky ľudí, čo sa považujú za mesiášov.