Minule som sa v kine zbadala, že nedokážem posedieť celý film. Moje telo si zvyklo na pravidelné cik pauzy a teraz dokonca pauzy na úháó (úplná hygienická očista). Niekedy stíham vyvešať opraté prádlo, často stihnem umyť celodenný riad. V reklamnej pauze, v ktorej mi do hlavy tlačia, aká som zlá gazdiná, keď nepoužívam ten správny zmäkčovač a práčka mi čoskoro umrie, som si zvykla spraviť manikúru,či pedikúru, aj rýchly makeup, vyfúkať vlasy, prečítať noviny,...
Bez reklám, ktoré sa pomaly rovnajú dĺžke vysielaného programu, by asi komerčné televízie nezarábali na svoju nákladnú prevádzku. Netuším, koľko stojí minúta v najsledovanejšom čase, ani koľko platia rosničke. Vďaka ním však nachádzam opäť cestu k rozčítaným knihám, ručným prácam a k pohybu. A nech sa o svojich zlozvykoch v reklame dozviem čokoľvek, doma mi perie už 14-ty rok práčka bez zmäkčovača.
