Miriam Bzdilíková
Babička
Deň pre deti veľmi výnimočný, pre učiteľku rutina. Preberanie druhého písmenka a skladanie prvej slabiky. Milé, ľahké, samozrejmé,.... skvelé, úžasné, jedinečné. Aj pre malého Janka, vždy usmiate slniečko.
Som mamina, manželka, učiteľka a amatérska redaktorka miestnych bezplatných novín. Milujem život a všetko s ním spojené. Zoznam autorových rubrík: Zo školkej katedry, Prežité, špáranie do politiky, Súkromné, Nezaradené
Deň pre deti veľmi výnimočný, pre učiteľku rutina. Preberanie druhého písmenka a skladanie prvej slabiky. Milé, ľahké, samozrejmé,.... skvelé, úžasné, jedinečné. Aj pre malého Janka, vždy usmiate slniečko.
Počas víkendu som bola u rodiny na dolniakoch a večerné posedenie sa ukončilo 6 hodinovou, miestami veľmi ostrou debatou na tému štrajku. Stretli sa totiž štrajkujúca učiteľka s pracovníčkou v štátnej správe.
Na začiatku môjho listu Vám chcem popriať veľa síl a energie vo Vašej práci. Uvedomujem si zložitosť situácie, do ktorej ste sa vďaka štrajku učiteľov a politickému tlaku vlády dostali.
Dnes som sa zúčastnila protestnej akcie Babysitting day a pridala sa k stovkám učiteľov na Slovensku. Neľutujem svoje rozhodnutie a podporím svojich kolegov v akejkoľvek akcii, ak to znamená zmenu k lepšiemu.
Poznáte tie reči dospelých... Ach, tá dnešná mládež! Akí sú nevychovaní! Za naších čias by sa toto stať nemohlo! Banda jedna všivavá!... Osobne som sa vždy len pousmiala a zaspomínala si na spolužiačkine červené vlasy v 1988, na spolužiakove netaktné poznámky k učiteľke v 1993, na rifle s dierami, dlhé nechty, vlasy a naopak vyholené hlavy v čase punku a množstvo iných vecí, ktoré boli vždy rebéliou. A dnes som sa na vlastnej koži stretla s puberťákom, čo vytáča svoje okolie už roky.
Zaviazanie šatky na oči, posledný hlboký nádych, kľučka na dverách podľa pamäti... Vchádzam do triedy plnej druháčikov a nevidím žiadnu zo známych tvárí, len úplnú tmu. Pristupuje ku mne drobná postavička, do rúk mi vkladá palicu a spoločne ruka v ruke odkráčame ku katedre.
Pamätáte si prvé dni v novej škole? Keď všetko vyzerá ako bludisko s desiatkami rovnakých dverí, podobné chodby, cudzí ľudia a po zazvonení hrobové ticho?
Získavanie skúseností na vlastnej koži niekedy veľmi bolí. Keď sa mieša predchádzajúca vedomosť s novou, automaticky naskakujú obe a ich kombinácia vychádza niekedy komicky. Tuto postreh z prváckych lavíc:
Na poslednú chvíľu sme deťom do slovníčkov lepili oznam o štrajku pre rodičov. Čakali sme do poslednej chvíľky, veď možno dôjde k dohode :)
Spoločnosťou opäť letí správa o štrajku pedagógov. Verejnosť je pobúrená, lebo má pocit, že učitelia majú dostatočne zaplatené za to ničnerobenie, kopírovanie písomiek, popíjanie kávičiek, vysedávanie v zborovni, voľné všetky sviatky a pracovnú dobu od 8:00 do 12:00. Súhlasím. Ak by mali zvýšiť plat čo len o jediný cent učiteľovi s takouto náplňou práce, sama osobne budem na fórach, v novinách aj v televízii protestovať. A pôjdem do štrajku proti zvýšeniu platu!
Deň ako každý iný. Všetko ide ako po masle. Deti rozprávajú o obrázkoch, učia sa dodržiavať pravidlá komunikácie, hlásia sa, hľadajú písmenká, recitujú básničky, ... proste paráda. Posledné cvičenie a lúčime sa s predšlabikárom. Na konci strany štyri postavičky. Mamička, ocko, chlapček, dievčatko. Obrázky štyroch predmetov, ktoré im priradíme...