Ráno bolo ešte všetko v najlepšom poriadku. Šumenie v radiátoroch sprevádza už niekoľko dní celú našu domácnosť. Teplá sprcha ráno, umývanie riadu po raňajkách, ústna hygiena,...
Poobede nás doma čakala tichá domácnosť. Hovorí sa, že ani dvere sa s človekom nebavia.... u nás sa nebavia radiátory. Ani jeden s nami neprehovoril. Trucovali a nik z nás netušil, prečo. Tak sme ich teda pootvárali naplno a dúfali, že prestanú trucovať. Aj teplá voda asi odtiahla do teplých krajov a do červených kohútikov sa nasťahovala jej studená sestra.
Blížil sa večer a bolo treba osprchovať ťažký deň z umorených tiel. Teplota v byte nebezpečne klesala a deti v rekonvalescencii som si netrúfla ani tou ohriatou vodou ofŕkať, nieto ešte okúpať. Tak si teraz smrdkajú v pyžamkách a prdia do perín, aby trošku prikúrili. Hrubé ponožky a prihodená deka.... ale mladšia sa vykope aj zo spacáka.
Skúšam radiátory, zbehnem kuknúť spoločnú nástenku na prízemí,... nič. Žiaden oznam o plánovanej odstávke. Pravdepodobne havária na vykurovaní. Veď kto by predpokladal, že po troch mesiacoch bez kúrenia a nástupe kysuckej jesene bude treba opäť kúriť? Mysľou mi prebehla výška nedoplatku najmä na kúrení a teplej vode. Mohli sme kúpiť celkom fajn notebook pre decká alebo dve nové dotykovky.
Je zvláštne, ako dokáže nástup chladu prekvapiť vykurovaciu spoločnosť v kraji, kde sa niekedy prekuruje už koncom augusta. Ako dokáže nastúpiť havária po tom, čo na dva letné týždne odstavili pol mesta od teplej vody kvôli údržbe. A z teplého kohútika tečie začiatkom októbra studená...
Ráno ma čaká sprcha.... či taká či onaká. A potom idem ku správcovi. Niekto si tú studenú odnesie!
