Cestou k rajčinám som si tú istú situáciu predstavovala medzi dvoma ženami: "Ahoj drahá. Dlho som Ťa nevidela. Nie si tehotná?" Tá druhá by ju preklala pohľadom, prehltla by jedovatú slinu a spustila by neúprimne veselú odpoveď : "Ale nie. Trochu som pribrala." a nahodila by falošný úsmev. Tá prvá by sa najradšej určite od hanby prepadla pod zem. Prehodia ešte pár nútených slov a rozlúčia sa pri cibuli.
Muži si spolu dajú pivo, ženy sa budú istý čas jedna druhej vyhýbať. My nemáme duchaplné odpovede. Zoženštela som? Zmužnela som? Len to blbé...."Trochu som pribrala." A kilá okolo pásu zakrývame voľnými tričkami. Doma potom prehodnocujeme kamarátkine oko, trápime svoje polovičky, aby nám povedali "pravdu" (jasné miláčik, že to na tebe nie je vôbec vidieť) a do jedálnička zaradíme miesto bieleho chrumkavého rožteka polystyrén.
Keď prídem do veku, v ktorom nebudem hodnotiť svoju váhu, farbu vlasov, strnisko na nohách, budem si užívať každé sústo, každú šedinku aj vrásku. Nevie mi niekto povedať, kedy by to asi mohlo byť? Chcem zmužnieť (zoženštieť) bez výčitiek...
:))))))))