Nemám právo ani vedomosti na to, aby som kritizovala reformu v hospodárstve, či inej oblasti, okrem tej, v ktore žijem a pracujem denne. Teda školstvo. Reforma zúri už niekoľko rokov a nedáva spať nikomu z tých, ktorí boli pasovaní za jej realizátorov. Nie tvorcov ani spolutvorcov, ale paholkov, ktorí sú zavalení byrokraciou, nedostatkom učebníc, peňazí, pomôcok a netušia, kam tento rozbehnutý rýchlik vôbec smeruje. S každou zmenou vlády sa totiž mení konečná vízia a aj priority.
Reforma, ktorá je nastavená na jedno volebné obdobie nemôže fungovať z jednoduchého dôvodu. Všetko potrebuje oveľa vias času, diskusií a odborníkov z praxe, ako 4 roky. Pokiaľ má niečo také, ako školstvo, čiže vedomostná a morálna príprava národa do života v kosmopolitnom a modernom svete fungovať, je nutná niekoľkoročná premyslená príprava pred jej spustením. Spomedzi veľkej kopy problémov vyberám jeden. Učebnice.
Kvalitná učebnica sa píše najmenej rok. Nasleduje ďalší rok v praxi, keď sa vyskúša ako experimentálna kniha. Ďalší rok sa pripomienkuje a diskutuje najmä s učiteľmi, ktorí podľa nej majú učiť, ďalší sa prerába, dopĺňa, modernizuje, opäť sa vpúšťa do obehu, diskutuje, pripomienkuje. A tu je kameň úrazu. Podľa mojich výpočtov sú 4 roky za nami a také je aj volebné obdobie zvolenej vlády. Za 4 roky sa ledva dá zvládnuť kvalitná príprava učebnice, nieto ešte kvalitná reforma. Lenže každá vláda silou mocou chce ukázať národu, aká je schopná a "tlačí na pílu". Veď čo ak po voľbách nebudú pri korytách? Pripravia válovček tým druhým?
Po nich potopa. Tak to vyzerá na Slovensku aspoň v tom, kam moje učiteľské oko dovidí. Guláš a chaos, v ktorom sa školstvo nachádza, sa za jedno volebné obdobie nedovarí ani neuprace. A politickí nominanti do toho viac svetla nevnesú.
