Chápem, že existujú povolania fyzicky oveľa náročnejšie ako učiteľstvo a menej ohodnotené. No trošku sa zamyslime nad podmienkami.
Učiteľ je vysokoškolsky vzdelaný človek pracujúci vo svojom odbore, poväčšinou v štátnej škole. Kuchár, pekár, kaderník, strojvedúci, smetiar, maliar, automechanik,..... majú maturitu, výučný list a pracujú v lepšom prípade v odbore, ktorý vyštudovali a väčšinou u súkromníka.
Štátne školy sú financované zo štátneho rozpočtu. V školách máme tabuľkové platy, jedinou pohyblivou čiastkou sú príplatky. Učitelia majú zákonom určený čas na regeneráciu a volá sa to dovolenka. Nie prázdniny! To majú žiaci a študenti. Učiteľská dovolenka v žiadnom prípade nepokryje množstvo voľna pre decká, preto si učitelia vyberajú náhradné voľno, ktoré si musia, a teraz pre mnohých prekvapenie, nadrobiť priamou prácou so žiakmi mimo svojej vyučovacej povinnosti. Funguje to presne tak, ako v iných odboroch. Počas čerpania náhradného voľna si doma môžete vyložiť nohy na stôl, vypiť kávu alebo si pobeháte lekárov, pretože počas školského roka to proste nestíhate.
Firmy, v ktorých je zabezpečený slušný príjem, garantovaný osobný rast, dobrá komunikácia a zabezpečené dobré pracovné podmienky si môžu svojich zamestnancov dôkladne vyberať, zabezpečia kvalifikovanú silu a tým aj predpoklad na svoju prosperitu. Viem, na Slovensku je tých firiem žalostne málo, ak vôbec nejaké sú. Do školstva však ide čoraz menej kvalifikovaných odborníkov a dobrí učitelia často presedlajú na inú prácu. Vo svojom odbore mnohí pracujú s myšlienkou, že ide len o prestupnú stanicu, kým sa nenaskytne niečo lepšie. Učiteľstvo nie je atraktívne zamestnanie. Ale naozaj chceme, aby sa školstvo stalo priestorom pre učiteľov, ktorí bývajú v sociálnych bytoch, tešia sa na čas odchodu do dôchodku, v očiach svojich žiakov, ktorí majú lepší mobil a 2x ročne dovolenku pri mori, sú len chudobnými príbuznými?
Deti navštevujú školské a predškolské zariadenia vo veľmi citlivom veku. Budujú si vzťahy, učia sa nielen vedomostiam, ale aj hodnotám spoločnosti. Často sú súcitnejšie ako mnohí dospelí a formujú sa z nich skvelé bytosti. Do 16-tich majú povinnú školskú dochádzku. Za ten čas s nimi najviac času strávili ich učitelia. Mne osobne nie je jedno, kto mi formuje dieťa. Chcem, aby moje dieťa učili tí najlepší, najmúdrejší, aby ho nepohltil svet nepripravené. Ale tí najmúdrejší a najlepší ani len neuvažujú ísť študovať pedagogiku. Fakt netuším, prečo. Veď učitelia majú toľko prázdnin, voľna a pracovný čas na závidenie.
