Zažili ste vo svojom živote bitku od učiteľa? Vlepenie žuvačky do vlasov, krik, prísne pohľady, pod ktorými sa detské srdiečko sťahovalo do gatí? A potom ten pohľad na tackajúcu sa inteligenciu cez mesto k svojim zajtrajším povinnostiam? Ja si také niečo pamätám len v jednom prípade. Bol to človek, ktorý teraz brázdi ulice v alkoholickom opojení a prebýva pod holým nebom. Jemu bola práca učiteľa ukradnutá. Veď kto by sa za tie peniaze snažil viac?
Moja mamina sa celý život venovala cudzím deťom, teraz to robím ja. Po skončení vysokej školy som dostala skvelé pracovné ponuky v inom rezorte za vstupné peniaze, s akými budem možno raz odchádzať zo školstva do dôchodku. Túžba po učení bola silnejšia ako túžba po peniazoch. A našťastie stále je. Ale koľkí vyštudovaní a fakt schopní radšej skočia po lepšej ponuke akoby sa za učiteľský plat mali predierať životom? Toto chceme pre ďalšie generácie? Učiteľov na dôchodku a tých neschopných bez lepších ponúk? Verím, že ešte stále máme medzi sebou idealistov, ktorí volia učiť a dúfajú, že agónia už prešla. Veď skrsla nádej v sľube, že bude lepšie.
A umieráčik zvoní ďalej...
