U nás doma to vyzerá tak, že televízor, žrút elektriny a času, producent exkrementov a vymetač duší, ide len tak v pozadí života. Akosi automaticky ho zapneme pri bežnom živote, robí spoločnosť pri varení, uspáva na gauči, snaží sa prekričať prúd vody v kúpeľni, či robí zadnú kulisu pri knihe. Lenže v nedeľné dopoludnie, keď sme na chalupe a telka beží v kuchyni, sleduje ju celá rodina. Najmä potomstvo, ktoré si nenechá ujsť ranné rozprávočky. Ale kam sa podeli? Vystriedali ich bezduché filmy vraj pre mládež, kde každých 10 minút pustia reklamnú prestávočku. A tak sa z 1,5 hodinového filmu stane 3 hodinový.
Mám pocit, že komerčné televízie podporujú znižovanie IQ. Ako si ináč mám vysvetliť to množstvo trápností a nezmyslov o ktorých nás presviedčajú, že sú skvelé? Prečo každých 10 minút pripomínajú, že treba pozerať stupídne realityshow? Že presladené a prechemizované cukríky sú plné vitamínov? Že nešťastie a hlúposť iných je tovar na predaj?
Pred dvoma týždňami som rozbehla doma projekt. Sledujeme štátnu televíziu a spravodajstvo na Tatroch. Povinne čítame rozčítané pri zvukoch behajúceho škrečka a pri varení ide rádio. A viete, čo sa deje? Pozerám film bez cikpauzy a presne v tej minutáži, v akej sa píše. Pozrieme staršie rozprávky a smejeme sa rovnako. Správy nie sú prerušované jak močenie chlapa s prostatou veľkosti pomaranča. 3 knihy mám dočítané a decká majú 2 nové rozčítané. A je nám fajn.
Ojka, majto, grófka, mínuska, u susedov, och a všetky ostatné komercie! Strčte sa do toho, čo nám servírujte! A sami seba sa pokúste presvedčiť, že to vonia.
