Cíferčania na zahraničných univerzitách a vysokých školách do roku 1918 (1. časť)

Písmo: A- | A+

V roku 2017 vyšla pozoruhodná publikácia M. Kamenického a L Szögiho Študenti z Bratislavskej stolice na zahraničných univerzitách a vysokých školách do roku 1918.

Obsahuje viac ako 6500 štruktúrovaných hesiel s menami študentov európskych univerzít a vysokých škôl, ktorí pochádzajú z územia Bratislavskej stolice. Autori správne predpokladali, že práca bude prínosom osobitne pre dejiny jednotlivých obcí, z ktorých študenti pochádzali. Vďaka registrom sme vyhľadali študentov z Cífera – či už rodákov alebo aspoň niektorých známych obyvateľov našej obce. Heslá sme doplnili údajmi z matrík a životopisnými dátami z dostupnej literatúry a dobovej tlače. V prvej časti predstavujeme prvých desať študentov – cíferských rodákov alebo obyvateľov.

Kovačócy (Kovačóci) Michal sa narodil v roku 1647 v Cíferi. Od 14. februára 1672 bol chovancom Pázmanea vo Viedni a v roku 1673 bol zapísaný na teológiu na Viedenskej univerzite. 25. apríla 1673 sa stal farárom vo Vrábľoch, v roku 1687 bol preložený do Ladíc (spravoval aj susedný Jelenec) a 18. februára 1689 bol vymenovaný za ostrihomského kanonika. Už 14. augusta sa stal novohradským archidiakonom, tri roky bol prefektom hronskobeňadického konventu. 4. októbra 1693 sa stal prepoštom v Szentgyörgymező (dnes časť Ostrihomu) a archidiakonom katedrály. 18. júla 1696 sa stal kanonikom kustódom. 29. marca 1703 bol vymenovaný za veglijského biskupa (Veglia – dnes Krk, Dalmácia). 19. septembra 1707 sa stal kanonikom kantorom a 24. júla 1710 kanonikom lektorom. Zomrel 14. októbra 1711. Bol veľkým dobrodincom cíferskej farnosti. Kostolu daroval strieborný kalich, cibórium, dva strieborné taniere (z toho jeden pozlátený), štyri ampulky (z toho dve pozlátené), kalich a dve spovednice. [Literatúra: NÉMETHY, Ľudovít. Series parochiarum et parochorum Archi-dioecesis Strigoniensis : Ab antiquissimis temporibus usque annum MDCCCXCIV. Ostrihom : Typis Gustavi Buzárovits, 1894. s. 706; KOLLÁNYI, Ferenc. Esztergomi kanonokok 1100-1900. Esztergom : Buzárovits Gusztáv Könyvnyomdája, 1900. s. 307; JANKOVIČ, Vendelín. Obec a jej obyvateľstvo od 16. storočia do začiatku 18. storočia. In Cífer : Vlastivedná monografia. Bratislava : Obzor, 1991, s. 37-41. ISBN 80-215-0188-X.]

Šalamon Jozef sa narodil 30. júna 1822 v Trnave v rodine Jána Šalamona, komorníka biskupa Imricha Peréniho, a Rozálie Šitrošickej. Kurz pre ránhojičov absolvoval na Viedenskej univerzite, kde bol zapísaný v roku 1842. Za manželku si 16. júna 1851 v Trnave zobral Trnavčanku Teréziu Marcišovú. Sobášna matrika ho zaznamenáva ako ránhojiča v Pustých Úľanoch. Manželia sa usadili v Pustých Úľanoch, pretože tam sa im 6. apríla 1852 narodil syn Vojtech. Zatiaľ nevieme, kedy presne prišiel do Cífera. 25. februára 1876 zomrel v Cíferi na paralýzu pľúc. Pochovaný bol 27. februára 1876 na cintoríne v Cíferi farárom Tomášom Strakom.

Kühnler Jozef, rímskokatolík, sa narodil 2. septembra 1833 v Cíferi v rodine Jozefa Kühnlera, obilníka grófa Karola Zičiho, a jeho manželky Eleonóry rod. Litzenmajerovej. V zimnom semestri v roku 1851 bol zapísaný na Právnickú fakultu Viedenskej univerzity.

Schaar Henrich, Žid z Cífera, syn obchodníka. V zimnom semestri v roku 1860 bol zapísaný ako 19-ročný na Lekársku fakultu Viedenskej univerzity. Štúdium ukončil v letnom semestri v roku 1865. Ako lekár pôsobil v Galante, kde bol 42 rokov predsedom dobročinného spolku na podporu chorých Bikur cholim. Zastával funkciu podpredsedu ortodoxnej židovskej náboženskej obce v Galante a podporoval učiteľov a predstaviteľov náboženskej obce. Zomrel 13. decembra 1915. Na pohrebe Dr. Schaara ocenil rabín Benjamín Seidl jeho zásluhy ako pravého, konzervatívneho Žida, ako lekára. Predseda náboženskej obce Dr. Mór Neumann sa so zosnulým rozlúčil v mene celej náboženskej obce. [Literatúra: Halálozások. In Egyenlőség. 26. 12. 1915, roč. 34, č. 52, s. 15-16.]

Schaar Naftali, Žid, sa narodil v roku 1847 v Cíferi (rok narodenia môže byť približný, matrika univerzity ho v čase zápisu zaznamenáva ako 18-ročného). V zimnom semestri v roku 1863 bol zapísaný na Právnickú fakultu Viedenskej univerzity. V tom čase už jeho otec nežil.

Sidon Ignác, Žid, pôvodom z Cífera. Narodil sa okolo roku 1847. V zimnom semestri v roku 1867 bol zapísaný na Filozofickú fakultu a tiež na Právnickú fakultu Viedenskej univerzity. V čase zápisu mal 20 rokov a jeho otec Šimon Sidon bol rabínom v Trnave. Štúdium ukončil v letnom semestri v roku 1868. Pôsobil v Budapešti ako advokát. Zomrel v Budakeszi 15. júla 1910. Pochovaný bol 19. júla 1910 na cintoríne Farkasréti v Budapešti. S manželkou Bertou rod. Bauerovou mali syna Dr. Dezidera Sidona. [Literatúra: Halálozás. In Pesti Hírlap. 17. 7. 1910, roč. 32, č. 170, s. 15; Szidon Ignácz. In Pesti Hírlap. 17. 7. 1910, roč. 32, č. 170, s. 16.]

Plavý Štefan, rímskokatolík, sa narodil 27. (alebo 29.) novembra 1847 v Cíferi v rodine cíferského učiteľa Štefana Plavého a Anny rod. Rafayovej. Gymnázium ukončil v Trnave. V zimnom semestri v roku 1869 bol zapísaný na teológiu na Viedenskej univerzite. Bol chovancom Pázmanea. Štúdium ukončil v letnom semestri v roku 1872. 28. augusta 1872 bol vysvätený za kňaza. Rok bol kaplánom v Sári, v roku 1873 sa stal prefektom kňazského seminára a biskupským pisárom, v roku 1876 sa stal ceremoniárom, v roku 1877 zapisovateľom a konzistoriálnym vicenotárom, v roku 1879 archivárom, v roku 1882 sa stal konzistoriálnym notárom. V tom istom roku dostal farnosť Kálló, kde 2. septembra 1892 zomrel. [Literatúra: CHOBOT, Ferenc. A Váczi Egyházmegye történeti névtára. Második rész: A papság életadatai. Vác : Dercsényi Dezső vállalata Pestvidéki Nyomda Vácon, 1917. s. 878.]

Sidon Dávid, Žid, pôvodom z Cífera. Absolvoval evanjelické gymnázium v Bratislave. V zimnom semestri v roku 1869 bol zapísaný na Právnickú fakultu a Lekársku fakultu Viedenskej univerzity. V čase zápisu mal 20 rokov a jeho otec Šimon Sidon bol rabínom v Trnave.

Klein Móric, Žid, pôvodom z Cífera. Absolvoval gymnázium v Trnave. V zimnou semestri v roku 1870 bol zapísaný na Lekársku fakultu Viedenskej univerzity. V čase zápisu mal 20 rokov a jeho otec bol hospodár, resp. hospodársky správca. Štúdium ukončil v letnom semestri v roku 1871.

Obálka knihy o cíferskom rodákovi Eduardovi Mahlerovi (autor: Nándor Rezsabek)
Obálka knihy o cíferskom rodákovi Eduardovi Mahlerovi (autor: Nándor Rezsabek) 

Mahler Eduard sa narodil 28. septembra 1857 v Cíferi v rodine cíferského rabína Šalamúna Mahlera a Kláry rod. Regnerovej. Jeho brat PhDr. Maximilián Mahler bol učiteľom a druhý brat MUDr. Július Mahler bol lekárom vo Viedni. Eduard Mahler bol v zimnom semestri v roku 1877 zapísaný na Filozofickú fakultu Viedenskej univerzity. V čase zápisu bol jeho otec rabínom v Bratislave. Štúdium ukončil v zimnom semestri v roku 1878. Biografický lexikón Slovenska uvádza štúdium matematiky a astronómie na Viedenskej univerzite. V roku 1880 získal titul PhDr., v roku 1898 sa stal docentom, v roku 1905 mimoriadnym profesorom a v roku 1914 riadnym profesorom. V roku 1909 sa stal členom korešpondentom Uhorskej akadémie vied. Pracoval na astronomickom observatóriu vo Viedni, neskôr bol odborným pracovníkom triangulačného úradu a kustódom Maďarského národného múzea. Prednášal egyptológiu a asýriológiu na filozofickej fakulte univerzity v Budapešti (od roku 1898 externe a od roku 1905 interne). Bol publikačne činný. Knižne mu vyšli práce z chronológie, histórie a jazyka starovekých štátov Stredného východu, publikoval aj príspevky v odborných periodikách. Od roku 1928 bol na dôchodku. Zomrel 29. júna 1945 v Budapešti, kde bol aj pochovaný. V roku 2010 vyšla v Budapešti kniha Az utolsó magyar polihisztor, v ktorej autor Nándor Rezsabek podrobne mapuje život cíferského rodáka Eduarda Mahlera. [Literatúra: Biografický lexikón Slovenska. zv. VI. (M – N). Martin : Slovenská národná knižnica, 2017. ISBN 978-80-8149-079-8. Heslo Mahler, Eduard, s. 52; REZSABEK, Nándor. Az utolsó magyar polihisztor : Mahler Ede kronológus emlékezete. Budapest : Aura, 2010. 122 s. ISBN 9789637913396.]

KAMENICKÝ, Miroslav – SZÖGI, László. Študenti z Bratislavskej stolice na zahraničných univerzitách a vysokých školách do roku 1918. 1. vyd. Bratislava: Post Scriptum, 2017. 473 s. ISBN 978-80-89567-80-5. Heslá: 3983 Kovacsóczy (Kouaczoczy) Michael (s. 258); 4565 Salamon Joseph (s. 280); 4608 Kühnler Joseph (s. 281); 4676 Schaar Heinrich (s. 283); 4690 Schaar Naphthali (s. 284); 4730 Sidon Ignatz (s. 286); 4744 Plavy Stephan (s. 286); 4746 Sidon David (s. 287); 4753 Klein Moritz 1 (s. 287); 4795 Mahler Edmund Eduard (s. 289).

Skryť Zatvoriť reklamu