Dušan Caja
Cíferská hudobná jar v Roku Viliama Hafnera
„Nie je to tak, že by ľudia nemali radi klasickú hudbu. Ide o to, že nemajú možnosť ju pochopiť a zažiť.“ G. Dudamel
Zaujímam sa o dejiny môjho rodného Cífera a životné osudy jeho minulých obyvateľov - známych, ale aj tých menej známych. Okrem toho milujem hudbu a rád čítam. Zoznam autorových rubrík: Z dejín Cífera, Pamätná kniha obce Cífer, Židia v Cíferi, Kronika ľudovej školy v Cíferi, Nezaradené, Súkromné
„Nie je to tak, že by ľudia nemali radi klasickú hudbu. Ide o to, že nemajú možnosť ju pochopiť a zažiť.“ G. Dudamel
V roku 2017 vyšla pozoruhodná publikácia M. Kamenického a L Szögiho Študenti z Bratislavskej stolice na zahraničných univerzitách a vysokých školách do roku 1918.
Hneď za bránou Starého cintorína v Cíferi (ak ideme od Cintorínskej ulice) každého upútajú hroby členov rodiny Zičiovcov ohradené železnou ohradou. Ale už nie každý si všimne staré náhrobky, ktoré sú hneď vedľa tejto ohrady.
Ahoj, Milan! Nepoznáme sa osobne, no napriek tomu Ti tykám. Mám taký zlozvyk z kostola. Tykáme všetkým, ktorí sú už v nebi. Je to tam samé oroduj za nás a podobne. V noci som si potykal aj s Tebou...
Vodná nádrž Cífer je lovný kaprový revír Slovenského rybárskeho zväzu – Mestskej organizácie v Trnave (revír 2-4600-1-1). Okrem kapra sa tu vyskytuje najmä lieň, šťuka, pstruh, ale aj zubáč, sumec, amur, pleskáč atď.
V roku 2020 uplynulo 85 rokov od vzniku Cíferského speváckeho zboru. Pôvodne išlo o mužský zbor, ktorý sa o rok neskôr rozšíril o ženské hlasy. Zbor založil a viedol Daniel Bulla, správca Rímskokatolíckej ľudovej školy v Cíferi.
V tomto školskom roku sa zo záznamov v Kronike rím.-kat. ľudovej školy v Cíferi dozvedáme o tom, ako vojna zasiahla do organizácie školského roka a tiež o oslobodení obce Červenou armádou.
Záznamy v Kronike rím.-kat. ľudovej školy v Cíferi sú za šk. rok 1943/1944 stručnejšie ako po minulé roky. Opäť sa dočítate o zmenách v pedagogickom zbore, ale aj o rôznych oslavách, a dokonca aj o röntgenovej prehliadke žiakov.
Tretia časť obsahuje doslovný prepis záznamov z Kroniky rím.-kat. ľudovej školy v Cíferi. V texte kronikár zaznamenáva udalosti zo školského roku 1942/1943. Strany kroniky nie sú číslované a použité fotografie nie sú jej súčasťou.
V druhej časti uverejňujeme doslovný prepis udalostí zo školského roku 1941/1942, ako boli zaznamenané v Kronike rím.-kat. ľudovej školy v Cíferi. Strany kroniky nie sú číslované a použité fotografie nie sú súčasťou kroniky.
V spolupráci s Nadáciou pre deti Slovenska sme v roku 2019 zrealizovali na našej škole dve výstavy, ktoré deti v školskom klube detí inšpirovali k založeniu klubového parlamentu a k projektu participácie.
Štyridsiate roky a začiatok päťdesiatych rokov 20. stor. spracoval kronikár na stránkach Kroniky rím.-kat. ľudovej školy v Cíferi. Ide o najstaršiu školskú kroniku, ktorú momentálne uchováva Základná škola Cífer v svojom archíve.
Pohybová aktivita má vo výchovno-vzdelávacej činnosti ŠKD nezastupiteľné miesto. Dôvodom je skutočnosť, že vyučovací proces vyvoláva v deťoch psychickú a fyzickú únavu, ktorá sa výrazne prejavuje u detí z prvého stupňa.
Od ustanovujúcej schôdze ŠK Cífer 1929 uplynie v októbri 2019 už deväťdesiat rokov. Nasledujúce články (okrem prvého, v ktorom sa píše o našom rodákovi) pochádzajú z prvých dvoch dekád existencie klubu.
„Vždy budeme myslieť na Teba, ktorý si obetoval seba aby sme my žili.“ Tieto slová nájdeme vytesané na náhrobníku Cíferčana Jozefa Hečka, ktorý padol v Povstaní 31. augusta 1944. Pripomeňme si v krátkosti jeho život.
Posledný júlový týždeň som strávil niekoľko dní v okolí Banskej Štiavnice. Popoludní 27. júla som šiel na kalváriu, kde ma upútala stará zástava navinutá na žrdi a opretá v kúte Kaplnky Božského Srdca Ježišovho v Dolnom kostole.
V roku 1903 si prezrel jednu (zatiaľ pre nás neznámu) výstavu v Prešporku učiteľ, národopisec, redaktor Slováckych novín a neskorší prvý riaditeľ Slováckeho múzea v Uherskom Hradišti František Kretz (1859 – 1929).
Júl bol už v polovici a ja som nemal žiadne plány na leto. Vlastne plány by aj boli, len som ich nemal s kým zrealizovať.
József Bánás sa narodil 5. februára 1894 v Cíferi v rodine železničného úradníka Józsefa Bánása a Márie rod. Kövy. Keď mal štyri roky, presťahoval sa s rodičmi do Budapešti, kde už ako školák hrával futbal.
Knižnica rímskokatolíckej fary v Cíferi obsahuje asi dvetisíc zväzkov kníh. Medzi nimi má svoje miesto aj unikátna Ctihod. Leonharda Goffineho kresťansko-katolícka Poučná kniha... (Trnava : SSV, 1908). Unikát tejto knihy spočíva vo venovaní, ktoré kniha obsahuje: „Z vdačnosti za vzácny a milý dar slovenského národného výšivkového umenia skvostne prevedeného na pamätnej infule venovanej nižepodpísanému akožto jednomu z prvých troch biskupov vysvätených v Nitre, dňa 13. februára, 1921 v prvú nedeľu pôstnu, túto knižku na pamiatku posiela Bartošovič Rozine – Ján Vojtaššák biskup spišský.“