reklama

Cíferskí ránhojiči v 1. štvrtine 19. storočia

„Lekárske umenie pochádza od Najvyššieho a králi si ho vážia.“ (Sir 38,2)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Na stránkach mesačníka Cíferpress nás MUDr. Viliam Hafner pravidelne oboznamoval s dejinami zdravotníckeho obvodu v Cíferi, ktoré sa začali písať s príchodom dr. Františka Ježka (70. roky 19. stor.). O období pred vznikom obvodu máme málo informácií a bude treba preskúmať archívne dokumenty. Pred príchodom dr. Ježka sa starali o zdravie občanov Cífera tzv. ránhojiči. Predpokladali sme, že ránhojiči prišli do Cífera so svojimi rodinami, a preto tu mohli zanechať „stopy“ vo farských matrikách. Zamerali sme sa preto na záznamy matrík z prvej štvrtiny 19. storočia. Informácie získané z matrík síce neposkytnú ucelený obraz o pôsobení ránhojičov v Cíferi, ale môžu pomôcť pri orientácii v téme, prípadne pri ďalšom výskume.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ránhojiči a situácia v oblasti zdravotníctva

19. storočie je známe ako storočie búrlivých revolúcií a veľkých objavov na poli vedy a techniky. No v sociálnej oblasti a v oblasti zdravotníctva pozorujeme značnú zaostalosť. Potvrdzujú to viaceré epidémie cholery a iných nákazlivých ochorení, ktoré sa prehnali Európou a zasiahli aj územie dnešného Slovenska. V období, na ktoré sa zameriavame v tomto článku, teda na začiatku 19. storočia, pripadalo na jedného lekára 75 000 obyvateľov. Značnú časť z nich tvorili tzv. chirurgi – ránhojiči. Povolanie ránhojiča podľa Majtána (2006) „sa spájalo aj so zamestnaním holiča (tonsor). Vtedajší ránhojič bol oprávnený kúpať (balneator „kúpeľník“), holiť (tonsor „holič“) a robiť chirurgické zásahy (do toho sa rátalo aj púšťanie krvi).“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

O pôsobení ránhojiča v Cíferi sa dozvedáme z veršovaného popisu Cífera z roku 1813 (verše 25-26): „Máme i lekára, on ai bradi holí, / žili dobre seká a ňemocních hojí.“ Podľa opisu činností, ktoré tento „lekár“ vykonával, sa právom domnievame, že išlo o ránhojiča. Univerzitne vzdelaní lekári totiž v tomto období pôsobili zväčša pri meštianskom stave, teda v mestách.

Žiaľ, autor veršovaného popisu nespomína meno onoho „lekára“ a ránhojiči sa nespomínajú ani vo vlastivednej monografii obce Cífer (Obzor, 1991).

Ránhojič. Nemecko, 17. stor.
Ránhojič. Nemecko, 17. stor. (zdroj: WEIGEL, CH. 1698. Abbildung Der Gemein-Nützlichen Haupt-Stände. Regenspurg : Weigel, 1698. s. 132a.)

Leopold Vaisze(c)ker (Leopoldus Vaiszeker)

O Leopoldovi Vaisze(c)kerovi vieme len to, že bol ránhojičom v Cíferi v roku 1804, kedy tu zomrela jeho manželka. V matrike zomrelých sa píše: „[Dňa] 15. [novembra 1804] bola pochovaná Terézia, manželka Leopolda Vaisze(c)kera, cíferského ránhojiča; 45 rokov, zaopatrená.” Predpokladáme, že z našej obce odišiel pred rokom 1811. Z marca 1811 totiž máme matričný záznam o krste syna iného cíferského ránhojiča – Tomáša Nainera.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tomáš Nainer (Thomas Nainer)

Do Cífera prišiel pred rokom 1811 alebo na jeho začiatku. Súdime tak na základe záznamu v matrike krstov cíferskej farnosti, ktorý sa týka jeho syna Jána Nepomuka, pokrsteného 1. marca 1811. Ďalší syn, ktorý sa narodil počas jeho pôsobenia v Cíferi, Jozef, bol pokrstený 12. marca 1814. Tomáš Nainer je teda tým „lekárom“, ktorého spomína veršovaný popis Cífera.

Ladislav Várady (Ladislaus Várady)

Narodil sa v apríli 1768 v Necpaloch rodičom (evanjelikom) Jánovi a Zuzane, rod. Križanovej. Oženil sa až ako 45-ročný 19. januára 1812 v obci Báb s 25-ročnou vdovou Rozáliou Bartošovou. Bábska sobášna matrika ho zaznamenáva ako katolíka (záznamy o jeho konverzii sme zatiaľ nenašli). Môžeme len predpokladať, že aj pred svadbou pôsobil v obci ako ránhojič. Rok po svadbe (1813) sa mu v Bábe narodila dcéra Anna. V krstnej matrike je uvedené ako povolanie otca tonsor (holič). V roku 1816 sa v Bábe narodila aj dcéra Agneša a v matrike je už uvedené povolanie otca chyrurgus (ránhojič).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Niekedy medzi rokmi 1816-1818 sa stal ránhojičom v Cíferi. Môžeme tak konštatovať na základe matričného záznamu z roku 1818, ktorý dokladá narodenie jeho dcéry Márie v Cíferi. Z Bábu do Cífera sa dostal pravdepodobne vďaka Zichyovcom, ktorí boli aj bábskymi zemepánmi. Nahradil tak Tomáša Nainera, ktorý z Cífera odišiel (po) roku 1814. V Cíferi sa Ladislavovi Váradymu narodili aj ďalšie deti – synovia Michal (1821) a František Xaver (1824, pohrobok). Ako ránhojič pôsobil v Cíferi až do svojej smrti v decembri 1823. Zomrel asi 56-ročný, zaopatrený sviatosťami umierajúcich. Pochovaný bol na miestnom cintoríne 11. decembra.

V prvej štvrtine 19. storočia cíferské farské matriky spomínajú aj ďalších dvoch ránhojičov. Z matričných záznamov nevieme posúdiť, či pôsobili v Cíferi, preto ich spomíname zvlášť:

Ján Bela (Joannes Bela)

Jediný matričný záznam, v ktorom sa spomína, je v matrike zomrelých. V Cíferi bol 18. februára 1800 pochovaný jeho syn Ján, uvádzaný ako „Joannis Bela chyrurgi Beczkoviensis defuncti filiollus“ (v preklade: zomrelý synček Jána Belu, beckovského ránhojiča).

Karl Moricz (Carolus Moricz)

Z 25. mája 1804 máme v matrike zomrelých cíferskej farnosti záznam o pohrebe cudzinca, akéhosi luterána Karla Moricza zo saských Drážďan, pomocného ránhojiča leopoldovskej invalidovne, ktorý v Cíferi náhle zomrel vo veku 48 rokov. Podľa tohto opisu z matriky predpokladáme, že cez Cífer len prechádzal a podľahol tu chorobe. Navyše v tom čase bol cíferským ránhojičom Leopold Vaisze(c)ker.

Záver

Hoci bol na začiatku 19. storočia nedostatok lekárov, prítomnosť ránhojiča v obci Cífer nebola len epizodickým javom. Dokazujú to informácie získané z farských matrík. Predpokladáme, že zásluhu na tejto skutočnosti má hlavne rodina Zichyovcov. Ránhojiči zrejme boli povolávaní do Cífera, aby sa starali v prvom rade o zdravie zemepanskej rodiny, zamestnancov a poddaných.

Dušan Caja

Dušan Caja

Bloger 
  • Počet článkov:  40
  •  | 
  • Páči sa:  8x

Zaujímam sa o dejiny môjho rodného Cífera a životné osudy jeho minulých obyvateľov - známych, ale aj tých menej známych. Okrem toho milujem hudbu a rád čítam. Zoznam autorových rubrík:  Z dejín CíferaPamätná kniha obce CíferŽidia v CíferiKronika ľudovej školy v CíferiNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu