Dejiny židovstva v Cíferi
Presných záznamov o príchode Židov do našej obce neni. Tieto veci, ktoré uvádzam sú len z ústneho podania.
V dejinách našej obce, ktorú už v roku 1322 spomína jedna úradná listina nitrianskej kapituly pod menom Chifer, niet presných záznamov o príchode Židov. Príliv Židov do našej obce nastal v XVII. storočí, keď boli títo vykázaní z Trnavy, kde údajne stala sa rituálna vražda. V tej dobe mnoho židovských rodín usadilo sa v našej obci. Boli to väčšinou obchodníci a tak celý obchod v Cíferi bol v rukách židovských. Tento stav bol až do roku 1904, kedy bolo založené Potravné družstvo. V prvých rokoch toto obchodovalo len strižným tovarom, miešaným tovarom a trafikou. Asi v roku 1908 dostalo povolenie predávať liehové nápoje vo fľašiach a až v r. 1923 dostalo povolenie predávať pivo a víno. Založením družstva boli pomaly vytisnutí židovskí obchodníci, lebo družstvo vychovalo obchodníkov kresťanských, ktorí potom sami zakladali samostatné obchody, obchody kresťanské.
Gróf Karol Zichy v rokoch 1850 – 1880 usadzoval židovské rodiny v Cíferi, lebo chcel urobiť z Cífera mesto. Týchto rodín bolo usadených asi 50 – 60.
Nažívanie Židov s kresťanmi bolo údajne dobré, čo svedčí aj Canonická vizitácia z roku 1781, kde je spomínané, že na Veľkú noc prichádzala deputácia židovskej náboženskej obce k miestnemu farárovi a odovzdala mu 3 zlaté a balík macesov. Údajne to mala byť akási odmena za to, že im bol povolený pobyt v Cíferi.
V dejinách Cífera sa však nestalo, aby bol pokrstený Žid na kresťana.
V Cíferi mali Židia aj svoju vlastnú židovskú školu, ktorú navštevovaly dietky židovských rodín z okolitých obcí. Bol tu svojho času aj rabín. Že bolo Židov v Cíferi mnoho, svedčí tomu aj to, že sú tu dva židovské cintoríny.
V Cíferi boli odbavované aj sobáše židovské z celého kraja, lebo tečú tu tri potoky, čo vraj dľa židovského náboženského ritu je žiadúce.
Zimné mesiace 1939-40 boly veľmi chladné. Pre veľké množstvo snehu a silný mráz bola prerušená vlaková doprava na niekoľko dní.
Na jar následkom rýchleho oteplenia začalo sa topiť veľké množstvo snehu veľmi rýchlo, topiaca sa voda nemala rýchly spád do potoka – nastalo zaplavenie niekoľkých domov postavených v nižine. Zvlášť boly zatopením postihnuté domy v blízkosti stanice. D. H. S musel zachraňovať rodiny bývajúce v týchto domoch odvezením na bezpečné miesto.
Na jeseň 1940 bol zbúraný starý chudobínec pri škole, toto miesto bolo vyparkované.
Na jeseň 1940 a na jar 1941 boly vysádzané ovocné stromky po uliciach obce. Vysadilo sa 346 ovoc. stromov. Akciu vysádzania viedol D. Bulla, správca školy so školskou mládežou.
V zimnom období boly poriadané večerné kurzy zo slovenčiny a z počtov. Na kurzoch vyučovali učitelia tun. školy.
V decembri 1940 bolo prevedené sčítanie ľudu. Toto sčítanie prevádzali učitelia tun. školy.
Výsledok sčítania: (pozn. nasleduje prázdny odsek)
Vo februári 1941 zakúpila firma „Slovpol“ z Bratislavy od Uršuliniek z Trnavy býv. kaštieľ grófa Zichyho v Cíferi, (ktorý majetok patril spomenutému rádu) za 3,000.000 Ks. Týmto odpredajom bola zrušená i obvodná Rím. kat. mešt. škola v Cíferi, nakoľko táto budova patrila tiež do komplexu, ktorý Slovpol zakúpil. Táto škola zanikla dňom 28. júna 1941.
Od 1. marca do 30. apríla 1941 bol poriadaný kurz varenia v našej obci. Kurz viedla Anna Krištofovičová, učiteľka, ktorú sem vyslal Štefánikov ústav z Turč. Sv. Martina.
Kurz bol poriadaný v miestnosti Potravného družstva na účet obce a účastníček kurzu, ktorých bolo 70.
20. decembra 1941 bol v smysle zákona prevedený súpis inventárnych vecí školskej budovy.
Zimné mesiace január a február 1942 boly mimoriadne „tuhé“. Bolo mnoho snehu a kruté mrazy. Vyučovanie na školách bolo prerušené.
Následkom rýchleho odmäku bolo na poliach veľké množstvo vody, ktorá zaplavila domy pri nádraží, takže musela byť poskytnutá pomoc rodinám tam bývajúcim. Byty týchto domov boly zaplavené vodou. Voda sa prelievala aj cez hradskú pri moste „Na Vyšľahanom“ a v priestore obce smerom na Trnavu.
Na jar 1942 boly na verejnej dražbe odpredávané veci židovských rodín.
16. marca 1942 bolo prevedenie odovzdanie a prevzatie nehnuteľností a hnuteľností doterajšej Rím. kat. ľud. školy v Cíferi do používania politickej obci Cífer podľa § 8, zák. zo dňa 26. novembra 1940, čís. 308 Sl. z. a vyhlášky Min. školstva a národnej osvety zo dňa 27. augusta 1941, čís. 101.000/I.-5.
Za politickú obec hnuteľnosti a nehnuteľnosti prevzali: Ján Jankovič, zást. vlád. komisára a Vojtech Vallovič, ved. notár; za zástupcov vlastníka odovzdávali: Ľud. Pavetitš, farár; Ján Gál, zást. škol. výboru, K. Strmenský, zást. doterajšieho užívateľa, D. Bulla, riaditeľ školy za školu a Viktor Adamča, cirkevný okres. škôldozorca za cirkev.
Na návrh Daniela Bullu, riaditeľa školy vybudovaly sa okolo kostola a školy betónové chodníky a široké schodište vedúce do kostola. Priestranstvo bolo vysadené jedličkami, okrasnými kríkmi a kvetinami. Na strane k Dolnému koncu bol priestor ohraničený drevenou ohradou. Náklad na túto úpravu vyplatila obec. Zvlášť treba pochváliť ochotu predstavenstva obce s p. komisárom obce A. Križanom v čele, že išli v ústrety tejto snahe po vonkajšom zveladení Cífera.
V októbri 1942 bol menovaný miestny pán farár dp. Ľudovít Pavetitš za obetavú prácu na poli duchovného povznesenia svojich veriacich – za pápežského komorníka. Na toto vyznamenanie svojho dobrého a drahého duchovného otca sú hrdí všetci jemu oddaní veriaci cíferskí a pácki a prajú mu v novej hodnosti veľa milosti Božej.
V auguste 1943 bola usporiadaná akadémia k 25. výročiu nastúpenia úradu dušpastierskeho v tunajšej farnosti vľdp. Ľudovíta Pavetitša, miestneho farára.
