Pamätná kniha obce Cífer (8) - Cintorín, kostol a školstvo

Mzdy, denne mzdy a platy.

Nádenník na zavolanie má v Cíferi denný plat od Kč. 8– do Kč. 10. –

Verejné budovy.

V našéj obci sú nasledovné verejné budovy: – Obecný dom; R. Kat. ľudová škola; R. Kat. kostol; R. Kat. farský úrad; Modlitebňa židovskej obce; R. Kat. meštianska škola; Poštovy úrad, Četnícka stanica; Nádražna stanica Čsl. št. dráh. –

O týchto budovách a ich dejinách je reč v tejto kronike na inom mieste. –

Kroje z Bratislavskej stolice. Cífer a okolie (zdroj: Borovszky, S. 1904. Pozsony vármegye)

Ľudovy kroj.

Krásny svojrázny ľudovy kroj cífersky je odsúdený na pomalé vym(i)eranie. Kroj je teraz len málo vidieť a preto v prilohe tejto kroniky sa niekoľkymi fotografiami zachova tento krásny kroj. –

Popis obce.

Obec Cífer leží od Trnavy na juh deväť km. vzdialený, leží na št. hradskej Bratislava – Trnava – Piešťany. – Hraniči od severu s Trnavou, Hrnčarovcami a Rožín dolom, od severozápadu s Halmešom /:Jabloncom:/, Gocnodom; od západu Báhoňom, Kaplnou, Igrámom, z juhu Čatajom a Pácom. –

Rozmery obce v kj. dľa katasternej knihy z roku 1937:

Počet obyvateľov je dľa sčítania ľudu v roku 1920 = 2382 a v roku 1930 = 2856. –

Podoba obce je hviezdicová, pozostávajúca z hlavnej, klikatej ulice /:št. hradskej:/ z ktorej vyúsťuje sedem ulíc bočných a paralelných. Obec sa rozširuje smerom na západ a severozápad najviac. –

Počet domov:

Členky Folklórnej skupiny Cífer na dvore domu s gánkom s nosnými stĺpmi. Stav v roku 1992 (zdroj: Archív FSk Cífer)

Domy sa stavaju prevážne z pálenej tehly a krijú sa škrydlicou. Tipicky ráz stavby domov je chodba pozdlž domu vo dvore na nosných stlpoch. –

Staré domy v obci sú už zriedkavé. Sú nízke, malučkymi okny a krite slamou. –

Cintorín.

O cíferských cintorínoch sa dočítame v kanonike vizitacii r. kat. farského úradu v Cíferi z roku 1781 doslovne toto: „Cirkev má dva cintoríny, jeden pri kostole, druhý za dedinou. Tento vonkajší je opravený járkom a bol posvätený v roku 1779. Starý cintorín pri kostole bol v roku 1779 zatvorený, lebo už bol úplne zaplnený. –“

Tento v roku 1779 založený cintorín teraz už neni za dedinou, ale môžno hovoriť, že leží v prostred obce. – Tento sa i teraz užíva. Poneváč je už dostatočne zaplnený, cirkevný úrad sa už postaral o nové miesto, ktoré bolo počas pozemkovej reformy v roku 1927 zakúpené. Na tomto mieste sa ešte nepochováva, ale je už prichystané na nový cintorín. –

O zovňajšok cintorína sa starostlive pečuje a sriadenosť, pečlivosť a poriadok tohoto cintorína, veľmy prevyšuje všetky okolite cintoríny a závodí s mestskými cintoríny. – Cintorín tento je nateraz ohradeny s drôteným pletivom, ktoré uhľadnosti zovňajšku len pridáva. –

Na druhom, protivnom boku obce, na juhu ležia mimo obce dva cintoríny židovské a to starý a nový. Podu na tieto cintoríny darovalo pánstvo Zichyovské. – Cintoríny sú ohradene vysokým múrom. –

Starý rímskokatolícky kostol v Cíferi. Záber z roku 1928 (zdroj: Slovenská národná knižnica. Literárny archív. PC 5_5)

Kostol.

V úvodníku spomínaný starý kostolík, ktorý sa stal pre cíferskú farnosť príliš malý, sa v máji v roku 1934 započal rúcať, aby uvolnil miesto novému, mohutnému, imposantnému, trojľoďovemu kostolu. –

So stavbou nového kostola sa započalo v júni 1934 a 23. júna 1935 bola už i posviacka. –

Stavbu prevádzala firma Ing. Adamec a Streibinger. –

Náklad nového kostola je vyjadrený obnosom kč. 677.850.– pripomínajúc to, že tento obnos bol vydaný výlučne na stavbu kostola. – Kostol dosavad nema organ, keďže v prvom rade sa miení splateť terajší dlh. –

DOPISNICA. Na pamiatku posviacky kostola v Cíferi dňa 23. júna 1935. Cena: 1 koruna (v prospech kostola). (zdroj: Archív RKFÚ Cífer)

Posviacku kostola vykonal osv. p. biskup Dr. Pavel Jantausch s veľkou okázalosťou a veľkou asistenciou. –

Židovská modlitebňa bola postavená na pánskom pozemku a darovana pánstvom Zichyovským. –

Školstvo.

Kronika r. kat. ľudovej školy začína sa rokom 1896. Do tejto školy chodievaly deti z Cífera a z Pácu a všetkých majerov ktoré patrily do kat. obce Cífer a Pác. – Dľa tejto kroniky bolo v Cíferi obyvateľov 1384, v Páci 351, v majeroch Boleház 35, Margit majer 30, Karlov majer 66, železničná stanica a strážne domky 36, Šarlot majer 15. –

Obyvateľstvo dľa tejto kroniky je slovenské. Bolo tu sedem maďarských rodín, ktore počítaly 35 členov a mimo týchto bolo ešte 30 osôb ktoré znaly maďarsky hovoriť. –

Vpravo budova rímskokatolíckej školy v Cíferi vybudovaná v roku 1827, vľavo fara (zdroj: Archív RKFÚ Cífer)

Stopu o vzniku tejto školy nemôžno najsť, ale o škole je už reč v kanonike visitacie Jelenffyovej z roku 1731. Visitacia spomína učiteľsky byt a jednotriednu školu v roku 1822. – Visitacia Pogányova z roku 1847 spomína vedľa slovenskej triedy i jednu maďarskú triedu, ktorú nechál vybudovať grof Karol Zichy, aby sa tam žiaci učily výlučne maďarsky a preto platil tento, tohoto učiteľa sám zo svojho. –

V roku 1827 dal gróf Karol Zichy postaviť škoľskú budovu na poschodie. – V roku 1896 mala škola tri triedy. –

V roku 1913 sa zvolila štvrtá učiteľská sila. V roku 1924 sa sriadila piata trieda.

Rímskokatolícka ľudová škola v Cíferi z roku 1927 (zdroj: Archív RKFÚ Cífer)

12. aug. 1926 sa usniesla školská stolica, aby sa postavila nova škola a to osemtriedná. – Školu ma necháť postaviť politicka obec, poneváč táže je vydržovateľkou školy. – 22 septembra 1926 prejednal a prijal tento návrh obecný zastupiteľský sbor. 10. mája 1927 rozhodla školská stolica a obecné zastupiteľstvo o vypožičanie kč. 450.000,– na novostavbu r. kat. ľudovej školy. – 3. júna 1927 začala sa búrať stará budova r. kat. ľudovej školy. – Posviacka novopostavenej školy, osemtriednej, sa konala 6. novembra 1927, ktorú vykonal osv. p. biskup Dr. Pavel Jantausch. – Vyučovanie v novej školskej budove sa započalo dňa 18. decembra 1927. –

Školu staval ing. Flügler, nákladom 483.000 kč. –

R. Kat. meštianskú školu založily mníšky Sv. Uršuly. – Samotná budova bola prestavená z veľkej sýpky. – Prestavbu previedly cíferský murársky majstri Nemčič Vendel a Ľudovit Zelník v roku 1933. – Budova bola vysvätená 6. dec. 1933. a daná k dišpozícii školskej. –

Mníšky Sv. Uršuly otvorily 10. apríla 1931 i ďeťsku opatrovňu. –

Obecný dom. –

Terajší obecný dom bol postaveny v roku 1906. –