Babylon (fejtón)

- Dežo, a vieš, že ťa dlho zháňala? Chcela ti povedať, že my národnostná menšina. Ja po mama...Dežo sa schuti zasmial. Dokonca Lajoša objal okolo pliec. – To som neznal. Ha-ha-ha! Môj otec, dikča, bol veľký kohút. Ha-ha-ha! Poď na moju hruď, braček!Lajoš sa odťahoval, bránil dôvernostiam. – Nie tak myslela. My neslovák. Igen?Dežo sa zamračil. Aj poškrabal za uchom, ako bol vyvodený z miery. – Si ma pletieš, prosím pekne. Nie Igen ale Dežo. Dežo Kapusta, ty gadžo! - Ó, ejdeš Kapusta.... ja vedela. Ty menšina, ja menšina. My menšina držať spolu.Dežo sa postavil. Aby si dodal dôstojnosti, aj si povytiahol nohavice. – Tak to nie. Držať ti nebudem, buzerant jeden!Lajoš tiež vyskočil. Chytil ho za ruku. – Étem, jedna omyl. Nerozumela, Kapustička. Hovorila ty, ja, rúčka do rúčky...Dežo sa už vážne nahneval. – Čo to trepeš?! Chceš, aby ti Aranka vyškriabala oči?- Ném, ném! Myslela politika do ruky.Dežo sa na chvíľu zamyslel. Pochopil a šibalsky sa usmial. – Aha! To iná muzika. Môj tato, dikča, veľký kohút. Aj ja veľký kohút. Prečo ju už nechceš? Je stará?- Ném, stará. Ona naša. Ty a moja politikuš.- Zadarmo?- Igen, zo srdca.Dežo sa posadil a od rozdumovania zvraštil tvár. Mrmlal si. – Keby sa niekto dotkol Aranky, zabil by som ho. – Pozrel na Lajoša. – Keď je politika moja, ani ty na ňu nesiahneš.Lajoš tušil, že je s Dežom ťažká reč. – Ty kapustný kotrba. Politika nie živý!- Fuj, Lajoš, s mŕtvou? To Dežo nerobí. Musí byť odporne studená.Lajoš sa neudržal a zreval. – Júj, Dežo! Mňa z teba po-pora... srdce cvikla! Túdom? Netúdom?Dežo sa tiež prestal ovládať. Zdrapil Lajoša pod krk. – Netúdaj po mne. Choď si ku svojej politike, či čo to máš za pobehlicu. Ku mne si sadneš, až keď sa naučíš rozprávať po našom.