Mladí a starí (fejtón)

Cestu si skrátil cez mestský park. Aby čím skôr zvedel meno toho oplana. Ale urobil chybu. Nedalo sa. Nie žeby sa stratili chodníky, len park bol plný mládeže. Sedeli na lavičkách, na odpadkových košoch, na trávniku. Bolo ich ako mravcov. A v dopoludňajších hodinách. Ferina to prekvapilo.-To nemáte čo na práci?- zakričal z plných pľúc.Ešte sa im chystal tak otcovsky dohovoriť, aby šli robiť, len tak ich život dostane zmysel. Zapchali mu ústa päsťami. Keď sa zdvihol zo zeme a poutieral si tvár od krvi, uľahčene si vydýchol. V tej radosti pozabudol na protézu a tak mu zuby zostali celé a doma v pohári na nočnom stolíku. Povedal si, že je dieťa šťasteny, mládeži všetko odpustil a upaľoval na políciu.-Som Fero. Dostal som predvolanie. Ľaľa, tu je.-Á, to ste vy! Idete kvôli tej krádeži, hejže?-Áno, prosím. Už ste zistili, kto to urobil?-Hej, kolega to vypátral.-Kto mi to urobil?-Nechcel to nikomu povedať, vraj to prezradí vám ako prvému.Fero vbehol do kancelárie a zahulákal. –Tu som, tak kto to bol?Na môjho kamaráta sa vyškieral mŕtvy policajt.-Teraz sa to nikdy nedozviem!- zúril a triasol náčelníkom. –Prečo ste na to nasadili takého starého capa?Náčelník pokrčil s plecami. –Ja som v tom nevinne. To zákon. Posunuli vek odchodu do dôchodku.Ferino sa vracal domov cez park. Zámerne. Rozhodol sa, že vyprovokuje ďalšiu bitku, aby mládež mala čo robiť, keď starí ľudia musia chodiť do práce.