Nik sa nespýta, tak ako sa máš, ako sa ti vodí, ešte dýchaš, tak si nezgegol. Nik sa veru neprihovorí tak milo, ľudský. Každého zaujímajú len peniaze. Aby som dal. A čo som kura, či kí ďas! Ale takí sú len ľudia. Vrabce to nerobia. Pekne počkajú na zrno, či nejaké odpadky. Keď im hodíte, dobre, keď nie, aj tak dobre. Nehnevajú sa, akurát že vás opečiatkujú na pleci či na hlave. Mne to raz nechali na nose.
Ale ani doma to nie je lepšie. Najhoršie chvíle zažívam v deň výplaty. Ľudí u nás v byte je poskromne, no v ten deň akoby boli rádioaktívne mutanty. Každému narastie zo desať rúk.
Dosť na tom, že peniaze odo mňa drankajú ľudia na každom kroku. Aj minule. Pritislo ma. Až tak, že som prestal chodiť. Dobrí ľudia mi pomohli. Na rukách ma odniesli na patričné miesto. Aj usadili. Potom sa im veľmi nechcelo odísť. Nečudujem sa, veď majú srdce ako pokladničku.
No ešte horšia od nich bola tetka pri stolíku. Keď som vyšiel, už pýtala peniaze. Tak ma nahnevala. Pustil som sa do nej. - A za čo, milá pani? Nič som nezobral. Práve naopak. Nechal som. Vy mi zaplatíte.
Raz som nemal ani cent. Išiel som do potravín. Reku, sme ľudia, dohodneme sa. Nepoznali bártrový obchod. Za starý chlieb a malú paštétu som obchodníkovi núkal vlastnú ženu. Myslíte, že chcel? Nie, jeho zaujímali len moje peniaze. Furt treba platiť: dane, doktorom, na mestskú dopravu, policajtom za bločky, nájomné, milenkám. A skúste nedať.
Som statočný človek a poriadny občan, akože sa volám Fero. Platím poctivo a z toho smrdím ako starý kôň. Blíži sa vyúčtovanie za byt. Pre istotu som zjari speňažil radiátory a predal rúrky na teplú a studenú vodu. Aby bolo na nedoplatky za byt.
