Za každou zmenou v živote nájdem môjho kamoša Fera. Najzradnejšie v tomto kamarátskom vzťahu je, že pri ňom všetko začína tak nevinne ako prvý sneh v krajine.
Pôvodne som ho nemal v pláne navštíviť. Iba som prechádzal okolo jeho bytu. Zarazil ma zvýšený hlas, ktorý nestlmila ani hrúbka dreva na dverách. Na chodbe nik nebol, ucho sa mi samé zahryzlo do dverí. Nedalo si povedať.
Slovám som nerozumel, ale ten nahnevaný tón mi neunikol. Usilovne, až sa mi perlil pot na čele, som načúval. Ostražitosť stratila ostrohy.
- To sa nepatrí, - do zadku ma kopol vyčítavý susedkin hlas.
- Na to kašlem. Niečo sa tam odohráva.
To ju zlomilo. Naše uši sa zblížili. Ale ani dve nevedeli určiť, o čom tam je reč.
- Nezdá sa vám to podozrivé?
- Prečo? - podozrieval som ju zo zvedavosti.
- Že sa háda.
- Vy to nerobíte?
- Robím. S manželom. S deťmi. So svokrovcami. Aj so súrodencami. Ba aj s kolegyňami.
- Čo sa potom čudujete?
- On žije sám.
Pozreli sme na seba. Tvár sa jej predĺžila na rolku toaletného papiera. Ja som asi tiež nevyzeral najzdravšie.
- Je to jasné! Prepadli ho. Musíme mu zachrániť život.
Načiahla ruku ku zvončeku. Hodil som na ňu taký vyčítavý pohľad, že vyzerala ako lepkavá rolka toaletného papiera.
- Takto ho nezachránime a sami zahynieme.
- Potom radšej utekajme.
- A Fero?
- Svet naňho zabudne.
Veľa nechýbalo, aby ma nezviedla. - Zavolám políciu.
Zavolal som. Suseda vedela číslo a mala vyšší kredit. Moja lakomosť si spokojne bŕkala. Prileteli, zhodnotili situáciu, svoje schopnosti a výzbroj. Privolali hasičov. Tí už nemali nikoho, na koho by to zvalili a tak po krátkom povzbudzovaní zaútočili na byt.
Drevo zaprašťalo, dvere vyleteli z pántov. Dnu sme vbehli spoločne. V byte bol hluk, z ľudí dominoval Fero a z nábytku rádio.
Fero sa začervenal, rádio stíchlo. Hasiči odišli. Za nimi aj policajti. Susedu som vyhodil a na Fera hodil vyčítavý pohľad. Fero pokrčil plecami a previnilo sklonil hlavu. - Jediný kto v tomto byte okrem mňa rozprával bolo rádio. Žijem sám.
- Prečo si sa s ním hádal?
- Potreboval som kúsok ľudského citu. Ďakujem kamarát.
- Musím zaplatiť zásah hasičov. O našom priateľstve sa už hovorí v minulom čase.
Odvtedy pochybujem, že sa oplatí pomáhať druhým. Stačí, keď budú ľudia pomáhať iba mne.
