Na Silvestra zhromaždil rodinu. Syn sa musel vrátiť z chaty, kde čakal na príchod Nového roku. Dcéra prišla sama od seba. Síce si ešte plánovala privyrobiť zopár drobných, no na ulici bolo dosť chladno.
Fero si rodinu pousádzal v obývačke okolo seba. Vianočný stromček húževnato blikal, deti a manželka mali pohaslý zrak, iba Fero žiaril, akoby bol sponzorovaný energetickou sústavou Slovenskej republiky.
Hlava rodiny sa na chvíľu zamyslela. Pôvodne mala v pláne začať tým, čo jej odchádzajúci rok dal. Určite bolo toho veľa, len si v tej chvíli nevedela spomenúť ani na najmenšiu drobnosť.
Aby bilancia nevyznela trápne, Fero rovno preskočil na to, o čo v uplynulom roku prišiel. V prvom rade o štyri predné zuby a poslednú stoličku, hospodárska kríza ho pripravila o úspory, príroda a vek ho okradli o posledné chumáče vlasov, stratil zamestnanie, mal vládu, ktorá sa vyparila, objavila sa síce druhá, ale ako každá raz skončí aj táto, mal päťdesiat rokov, prišiel i o tie, teraz mal päťdesiatjeden.
Ako všetko menoval, do očí sa mu tisli slzy. Jeho manželke sa ho uľútostilo, a tak mu oznámila, že ho opúšťa, lebo si našla milenca. Aby to pochopil, hneď aj z bytu odišla.
Zostali mu deti. Na chvíľu. Spolu s násilným vniknutím exekútora mu syn dôverne oznámil, že dlhuje veľa peňazí na hazardných hrách. Na ulici zostal sám. Dcéra si odskočila liečiť chorobu z povolania.
Na ulici bolo chladno, ale na druhej strane, všetky okná na bytoch svietili a z každého sa ozýval smiech a dobrá nálada.
Fero sa ani nenazdal a už bol medzi ľuďmi Nový rok. Prvá vec, ktorú získal. To ho navodilo pozitívne. Bol naplnený vierou, že v tomto roku sa bude mať lepšie ako v minulom, že získa zamestnanie, rozumnú vládu, rodinu udrží pokope. A aj zdravie mu ukáže priateľskú tvár.
Bol tak naplnený optimizmom, až veril, že mu aj zuby dorastú.