Moc ako delikatesa

S fenoménom zažiadanosti po moci sa ľudstvo stretáva od svojho vzniku. Držiteľ moci mení uhol nazerania na seba a okolie, je mocou vynášaný nad dav. Optika sa mu z tej výšky skresľuje. Objavuje v sebe danosti, prednosti, i schopnosti, ktoré doteraz prehliadal, alebo o ktorých ani netušil, a ktoré možno ani nikdy nemal. Existujú totiž iba v symbióze s mocou. Po strate postavenia dochádza k vytriezveniu. Našťastie pre mocnára, na škodu zúčastnených. Zakaždým to býva neskoro.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Okrem toho moc prináša aj ďalšie sprievodné znaky. Zmena charakteru. Každý z adeptov na držanie oprát moci predtým ako sa dostal do jej chápadiel, bol presvedčený o sile svojho charakteru. V tom sa nemýlil, lebo ten tvoril základ, na ktorý si ho ľudia postavili, aby dotyčného vyniesli do výšav, z ktorých je videný, ale v ktorých sa stáva nevidiacim. Niekedy sa zdá, že moc, to nekonkrétne fluidum je prieberčivé a sebaisté. Vyhľadáva a vyberá si len najlepších z najlepších, aby ich svojou silou postupne poohýnalo, poprehýbalo, a ktorí sa dajú, aj zlomilo. Božské atribúty. Uchopiteľ či vlastne dočasný vlastník moci sa po čase dostáva do dilemy. Keď nie som masa podo mnou, som ešte jeden z nich? Ak nie, kto vlastne som? Určite niečo viac. Vyvolený, osudom predurčený viesť stádo. Možno že už skoro Boh. Veď mi visia na perách, omieľajú dookola, čo som povedal, túžobne očakávajú moje riešenia ich problémov. Veď ja riadim a rozhodujem o osude tisícov, miliónov, píšem vlastnou rukou dejiny. V tom je čaro a pokušenie moci obrovské. Vytrvalosť. S mocou je spojená typická vlastnosť človeka - kráčať dopredu, nikdy sa nevracať späť. Pre mocnárov i mocnárčekov je príznačné, že sa vyšvihli hore, lebo búrali staré, prehnité. Ale keď sa sami stanú brzdou, nepripustia žiadnu zmenu. Veria iba sebe, lepšie povedané, svojej moci. Nedokážu sa jej vzdať v zaslepenom presvedčení, že na to doplatia všetci. K moci patrí obraz martýra - pred očami verejnosti. Avšak pred očami stien mocnárskeho sídla je to iba obyčajný pôžitkár, vyvaľujúci sa v hodvábnych perinách a dáviaci od prežratosti, hluchý k hladným krkom tam vonku. Nič si nenahováram. Kým existuje ľudská spoločnosť, zakaždým vynesie zo svojho stredu človeka, ktorý sa ulakomí na moc. Nič si nenahováram. Ešte sa nenarodil človek, ktorý by si v jej osídlach dokázal zachovať chladnú hlavu a triezvy pohľad na seba a svet. Takto to bolo, takto to je a takto to bude. Jedinú záchranu vo veci dobrovoľného prepožičiavania moci jednotlivcovi vidím v tom, aby sme k nej skutočne pristupovali ako ku delikatese. Musí sa konzumovať v malých dávkach, ináč sa z nej pokazí žalúdok a ovracaní sme všetci. Venujme mocným aspoň toľko pozornosti ako vlastným deťom.

Milan Čarňanský

Milan Čarňanský

Bloger 
  • Počet článkov:  380
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Venujem sa písaniu prózy a na živobytie si zarábam ako úradník. Zoznam autorových rubrík:  FejtónySúkromný dejepisspoločnosťSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

299 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

35 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Radko Mačuha

Radko Mačuha

223 článkov
INESS

INESS

107 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu