Jano a Marča vo veľkomeste (fejtón)

Mali svadbu, nevesta svoje deti a zlú povahu. Otec s deťmi to pocítili na vlastnej koži čoskoro.- Starý, takto to ísť nemôže. Tvoje deti sú zlým príkladom pre moje.- Ako to myslíš?- Furt sa učia, robotujú okolo domácnosti, ba pomáhajú aj cudzím ľuďom. Zopsujú mi deti. Musia z domu!- Na vysokú školu?- Nie, do hlbokého lesa. Tam ich necháš napospas dravcom.Chlap len sklonil hlavu a poslúchol. Vysadil deti na vlečku traktora a hnal sa ako divý. Celý deň hľadal hlboký les, no nenašiel ani pahýľ jediného stromu. Bol nešťastný, mal strach zo ženy, že nesplnil jej príkaz.- Nič si z toho nerobte, apko, - utešovali ho deti. – Dravci žijú aj vo veľkých mestách. Ta nás zaveďte.Otec poslúchol. Zaviedol ich do veľkomesta, naposledy sa s deťmi rozlúčil a domov sa vrátil vlakom. Kým objímal potomkov, ktosi mu spod zadku ukradol traktor aj s vlečkou.- Čo bude s nami? – zamraučala Marča.- Robili sme dobre a bolo zle. Budeme robiť zle a bude dobre. Iba tak prežijeme.A skutočne. Jano sa vrhol na výpalníctvo a bokom kšeftoval s drogami. Marča okolo seba zhromaždila ženy, ktoré nechceli robiť, iba zarábať. Nevytvorili spevokol, to veru nie. A nežilo sa im zle. Päť rokov sa mali ako v raji. No potom Jana zastrelili a Marča sa na chvíľu pred smrťou zdržala v nemocnici. Choroba z povolania. Otec sa im tiež pominul. Iba macocha sa mala lepšie ako predtým.Ak sa v rozprávke všetko vyvŕbilo inak, to preto, že bola určená deťom. My dospelí vieme, ako to v živote chodí.