Mobilománia

Smelo môžeme konštatovať, že Slováci doslova prepadli mobilománii. I podľa štatistík je trh mobilných operátorov u nás najdynamickejší v porovnaní s okolitými štátmi. Ako by sme sa i týmto chceli vyrovnať rozvinutým krajinám.Mobil u nás používa skoro každý: špičkoví manažéri, stredné vrstvy, robotníci, nezamestnaní, starí ľudia i deti. Bez mobilu existujú hádam už len bezdomovci a svojskí ľudia. Svojskí nie v pejoratívnom význame slova, ale ktorí dokážu každý krok prehodnotiť z hľadiska prínosu a strát.Za prínos môžeme v prvom rade určiť, že sme v neustálom spojení s kolegami, pracovnými partnermi, rodinou. V ktorúkoľvek hodinu. Toto pozitívum hneď odhaľuje aj negatívum: stratu súkromia.Dá sa namietať, že človek nesie v sebe istotu, že mu nič neunikne, čo sa týka profesijných záujmov, pocitu bezpečia v rodine. Dá sa ihneď jedných dychom namietať: súkromie si chránim, stačí ak mobil vypnem. Lenže z obavy o stratu pozitív necháme fungovať aj negatíva.Ďalšou slabinou modernej komunikácie je etika telefonovania. Mnohí, drviva väčšina užívateľov svoje vzdelanie v oblasti telefonovania ukončí pri type mobilu, aké má funkcie a druhu služby, ktorú si vyberie. Ako telefonovať, kde smiem a kde sa to nepatrí, stáva sa pre nich terra inkognita.Zaujímavý by bol výskum, o čom vlastne ľudia cez deň telefonujú. Každý z nás si robí taký malý, interný cestou po ulici, v autobuse, električke, vlaku, či čakaním v rade. A tie témy zvyčajne bývajú banálne, také bez ktorých by sa dotyčný v danej chvíli zaobišiel.V neposlednom rade sa nová forma komunikácie obrátila k nám chrbtom. Potláča podstatu komunikácie – strata mimoverbálnych prvkov a deformácia verbálnych. (potiera sa základný prvok rozprávania – načúvanie hovoru toho druhého). V širších súvislostiach sa to môže odraziť na ľuďoch tým, že strácajú schopnosť rozprávať sa z očí do očí. Ako by istotu v komunikácii nachádzali iba pri telefonovaní.