Premeny Spiša

Každý deň brázdim okresy Spišská Nová Ves a Gelnica. V každom ročnom období. Zvykol som si na kraj i ľudí. To čo druhých prekvapí alebo ohúri, mňa už necháva ľahostajným. Nie žeby mi to bolo jedno, skôr ide o to, že som sa so Spišom zžil. A to zžitie mi vytvára možnosť zachytiť aj tu najnepatrnejšiu zmenu.Spiš je preslávený aj pestovaním zemiakov. Zásoboval nimi skoro celé Slovensko. V deväťdesiatych rokoch sa kraj preslávil zemiakovými krádežami. Na jeseň si všetky média zvykli prilepšiť správami o nájazdoch zlodejov na zemiačniská. Nepomohlo medializovanie problému. Poľnohospodári boli nútení si chrániť majetky svojpomocne. Na okrajoch zemiačnísk vyrástli strážne búdy. Strážilo sa vo dne v noci. Zemiaky mizli vo dne v noci. A v nezmenenom rozsahu.Bol prijatý farmársky zákon. Bez úspechu. Ak ste na jeseň mali šťastie a cestovali vlakom, možno sa vám naskytol pohľad, pri ktorom ste nevedeli, či sa smiať alebo zúriť. Zber zemiakov. Z jednej strany roľníci a z druhej horda zlodejov. Výsledok závisel od rýchlosti. Rýchlejší si odniesli viac. Bez ohľadu na to, kto sadil.A tu je tá zmena, ktorá mi v týchto dňoch udrela do očí. Preteky v zbere zemiakov už neuvidíte. Tiež nezazriete strážne búdy. Pestovatelia zemiakov pochopili, že jediným spôsobom ako dobehnúť zlodejov, je prestať sadiť zemiaky.Je to škoda. Tvár Spiša stratila jednu zo svojich charakteristík. Možno zemiačniská časom zostanú iba v spomienkach. Môžeme si to dovoliť. Sme bohatý štát. Zemiaky predsa môžeme i dovážať.