Voľby (fejtón)

- Čo sa deje?- Sú voľby, ty pako.- Veď ja viem. Kvôli tomu si ma sem nemusel ťahať.- No keď už si tu, tak odbehni k urničke.- Daj pokoj, kašlem na to.Fero ma chytil pod krk a dusil. Skoro ma zmenil na hovädzie dusené a pritom mi syčal do ucha.- Hlupák, s tým tvojím malým mozgom si neprecítil akt voľby. Je to úžasnejšie ako výhra v lotérii, sex, či mlátenie manželky a detí. Týmto aktom meníš beh dejín. – Aby som neprišiel o voľbu zmeniť históriu, tak ma pustil, kopol do zadku a zvolal. – Marš ku urne!Bol som polomŕtvy z jeho agitácie, strach vo mne chcel ísť, no bezvládne telo odmietlo. – Prečo iba ja?To ho zastavilo, chvíľu si premeriaval prázdnu ulicu. Pošúchal si bradu, pozrel na mňa očami bezmocného bernardína a zavyl. – A kde sú ostatní?!- To ja neviem.- Tí ľudia nie sú voliči, ani voly. Sú nič.Poznamenal som. – Ktovie, čo robia.Usmial sa na mňa. – Dobrý nápad. Bež a zistí, kde sa všetci ukryli.Teraz som ho poslúchol. Obehal som mesto a vrátil sa k Ferovi. – Odhadzujú sneh.- To je dobre. Odhádžu a prídu.Lenže popoludní ma vyslal na nový prieskum. Pribehol som naspäť s jazykom uviazaným do mašličky. – Poslušne hlásim, nemajú čas. Vybrali sa do hypermarketov.Fero zavyl a zožral vlastnú čiapku. Čas bol jeho nepriateľ. Utekal príliš rýchlo. A ulica bola vždy prázdna. Keď spadla noc, bol som poverený staronovým poslaním.- Čo si zistil?- Voliči sa oddávajú radostiam z reality show.Fero zreval: - A to je aká pliaga?- No, vyberajú vyvolených a určujú, kto bude žiť v luxuse a kto v chudobe.- Doma? – nechápal. – O týchto veciach sa predsa rozhoduje tu, vo volebných miestnostiach. Toľko kandidátov na to čaká! Počúvaj, že ma vodíš za nos?!Urazil ma. – Keď si taký múdry, tak si over sledovanosť reality show a porovnaj s percentami z volebnej účasti. To sa nedá prekrútiť.- Prečo to len robia? Vodia ich len za nos.- Fero, tuším si trafil klinec po hlavičke. Tam je pes zakopaný.Fero sa rozplakal a plačúc upaľoval domov. Ja za ním. V tom smútku sme celkom zabudli zájsť k urne. Hádam sa nič také strašné nestalo, veď voľby ešte budú. A pri ďalších už len niekto príde k rozumu. Možno voliči, možno politici. Uvidíme.