Neradostný piatok

Naozaj ničím nenaznačoval, že bude iný. V práci bežal čas v zvyčajnom rytme, akurát že mi zavolala mama, aby som ich s otcom odviezol na chatu. Chata je asi päť kilometrov od Spišskej Novej Vsi. Tak som si zmenil plány.Začať víkend rybačkou je najideálnejšie. Od chaty sa dalo dostať cez Tepličku poľnou cestou po hrebeni až do katastra Markušoviec, kde je rybník Korytno. Naposledy som tam bol pred dvoma rokmi. Miesto mi neprirástlo k srdcu, ale bola to z núdze cnosť. Kvôli nedostatku času.Rodičia po mne chceli, aby som pokosil trávnik. Dali sme si kávu. Mama mi rozprávala novinky. Potom som mal ísť kosiť. Potom sme sa pohádali. Povedal som im, že takto nemám chuť kosiť trávnik a jediné čo teraz viem, je ísť na ryby. Uznali to. Vyrastená tráva neutečie. A tak som odišiel na Korytno.Cesta zo mňa zhodila kúsok napätia. Hore na hrebeni bol nádherný pohľad do hornádskej kotliny. Niekedy sa mi zdá, že kopce vznikli iba preto, aby sme sa mohli pozerať po krajine. Za sebou som mal mesto, vpredu naľavo čupeli Markušovce. Za nimi na horizonte sa dali rozoznať domy Odorína. Ďalej boli už len kopce a za nimi vyššie kopce a tak ďalej. Spiš má svoje čaro. Čaro je ukryté v kopcoch. A pre rybárov v rybníkoch. Musel som ďalej.Čakali na mňa voda, ryby a rybári. Vode som bol ukradnutý, ryby o mojej prítomnosti ešte netušili, akurát rybári si ma obzerali pohŕdavo. Mali nahodené na ťažko a ja som sa vliekol po brehu s lacnou udicou. Chytal som na plávanú. Popri nich som vyzeral, ako by som kopal druhú ligu.Keď sa plavák usalašil na hladine, komplexy zmizli. Zmizli, aj keď som mal jednoložiskový navijak, ako návnady dážďovky a nepožívam zakrmovanie, ani iné finty. Jednoducho som nahodil, aby vznikol kontakt medzi rybou a mnou. Zvyšok zostal na Bohu rýb. Vybral som si dobré miesto. Pri každom nahodení nastal kontakt. Do pätnástich minút. Okrem jedného razu. To som dal na háčik asi urazenú dážďovku. Cítila sa podvedená, že som ju vytiahol zo zeme a vo svojej urazenosti sa tvárila ako mŕtva. Na túto ryby nebrali. Musel som ju vymeniť, aby sa chvíle napätia vrátili.Netvrdím, že som rybár majster. Ani po takomto titule netúžim. Rybárčim, lebo hľadám pokoj. A lepší spôsob vnútornej očisty nepoznám. A ako rybár nemajster aj vždy dopadnem.Ležal som na brehu, občas si zapálil fajku, čakal, pozoroval a premýšľal. Medzitým prišli ryby k nástrahe, zabrali, plavák podskočil, zasekol som. Čistý zásek. Háčik zostal na vlasci, dážďovka rybe v bruchu. Páčia sa mi čisté záseky. Každý si pri nich príde na svoje.Po trištvrte hodine sa situácia zmenila. Plavák driemal, ani ma nestihol upozorniť a hneď sa utopil. Vlasec sa napol, nečakane rýchlo, ledva som zadržal udicu. To som tušil, že na háčiku nebude nič malé. Nadýchol som sa a zasekol. Špička prútu sa ohla, vždy ma tešil pohľad na takto formovanú udicu, vlasec prskal sliny – kvapky vody. A cirkus začal. Od vzrušenia som skoro odhryzol fajku. Ryba sa nechcela vzdať. Skúšal som ju pritiahnuť. Rozbehla sa. Ale nie bezhlavo. Bola v tom dôstojnosť. Viem to podľa vlasca. Raz som ho mal z ľavej a potom z pravej strany. Udica sa mi v rukách zvíjala. Našťastie si to ryba namierila k brehu. Ukázala sa. Nádherný veľký kapor. Možno sa mi chcel posmievať. Neviem. Ukázal sa, ja som sekol a medzi nami zostalo vzduchoprázdno.Zasmial som sa. Možno prvýkrát odkedy som sem prišiel. Pohrúžený do rybačky som si ani poriadne nevšimol, ako sa tento neradostný piatok poberá k smrti. Smrťou dňa býva noc. Tak som poslednýkrát nahodil. Rybník sa mi postaral o krásnu rozlúčku. Záber bol ihneď. Plavák sa ako torpédo rozbehol po hladine asi na dva metre a tam sa ponoril. Po záseku mi zostal plavák. Chýbal háčik. Zostal v papuli ryby, ktorá sa ani neukázala.Cestou domov som nad rybou rozmýšľal. Bol to ďalší moment, ktorý sa pridal k ostatným a ktoré urobili piatok neradostným. Utešoval som sa, že háčik bol malý, ryba bola zdatná, rýchlo sa zotaví a opäť bude v poriadku.Doma mi ryba vyšumela z hlavy. Nemohol som zaspať. Vrátil sa mi rozhovor s rodičmi na chate, keď sme pili kávu. Mama mi povedala, že v noci operovali sesternicu. V poslednej chvíli. Skoro im zomrela na operačnom stole.Dnes už viem, že je v poriadku. A tak sa neradostný piatok zmenil na pohodový víkend. Zostala už len ryba s háčikom v papuli. Verím, že aj ona sa zbavila svojho trápenia.