Boľačky (fejtón)

A to nehovorím o prípade, keď sa to dotýka dobrého kamaráta. Ako v mojom prípade Fera. Keď som sa dozvedel o jeho problémoch, vlastné som hodil za hlavu, zabudol na staré spory, ktoré sa mi v tej chvíli zdali malicherné a hnal som sa za ním domov .- Fero, - vyblafol som naňho hneď od dverí. – Čo sme si, to sme si. Zabudnime na staré hriechy. Nenechám ťa trpieť. Odveziem ťa autom k lekárovi.Fero zjojkol, otočil sa a utiekol do záchodu. V panickom úteku stihol prevrátiť ženu a dvanásť detí, prevrhnúť skriňu.- Bojí sa, - prezradila mi jeho manželka.Uvedomil som si, že naozaj potrebuje moju pomoc. Z kuchyne som doniesol tĺčik a sekerku na mäso. Vypáčil som dvere. Po krátkom boji sa mi podarilo Fera zviazať.- Fero, - začal som svoje presviedčanie. – Nebuď somár! Si chlap. Niečo znesieš. Musíš k zubárovi. Vytrhne ti ten prekliaty zub a máš pokoj.Odmietavo zavrtel hlavou. – Nikam nejdem!- Fero, pozri sa na to z nadhľadu. Bolí? – Prikývol. – No vidíš! A bolieť bude stále, teda dovtedy, kým si ho nedáš vytrhnúť. Tak čo sa ondieš?Fero si vzdychol. – Keď ja sa ukrutne bojím.- Trpíš zo strachu. Si u mňa hlupák.- Mne to nevadí. Mám ešte nádej.- Preboha, a akú?- Predsa nemôže bolieť do nekonečna. Raz prestane. Jednoducho musím dovtedy vydržať.Pokrútil som nad ním hlavou a opustil zviazaného kamaráta. O týždeň som stretol jeho ženu. Len si povzdychla, že Fero je v nemocnici. Upaľoval som za ním ako divý. Priznávam, že viac zo samoľúbosti. Tešil som sa, ako mu vytknem jeho zbabelosť a tvrdohlavosť a pokochám sa nad tým, kam ho až doviedla.- No nehovoril som? –vytešene zvrieskol. - Chce to len čas. Na zuby si ani nespomeniem.A mal pravdu, ten môj kamoš Fero. V nemocnici ležal s polámanými nohami, keď ho na ulici zrazilo auto.