Čisté okná (fejtón)

Naposledy sa mu to stalo, keď som ho prišiel volať na pivo. Že sa niečo deje, som si všimol, keď sa ku mne dovalila z Ferovho bytu vlna kriku a plaču. Pre istotu som zostal na chodníku a zavolal naňho. Vystrčil hlavu z okna.- Čo sa deje?- Nič vážne. Máme veľké upratovanie a tak mlátim ženu.Nerozumel som tomu. – Zahýbala ti?Sebaisto sa usmial a zavrtel hlavou. – Nie. Keď som sa dnes vracal domov, začul som, ako nás susedky ohovárajú. Že máme špinavé okná.- Aha! – svitlo mi. – Ty nemáš čas a žene sa nechce, nuž ju rukolapne presviedčaš, že má chuť na tie okná.Vzdychol si a začal všetko objasňovať. – Nie tak. Času mám habadej! O ten nejde. Je pravdou, že okná nie sú najčistejšie. Mne to nevadí. Keď nevidím, zapálim luster. Ale ľudia! Je to strašné, keď ťa ohovárajú. Nie je nič horšie ako sa dostať ľuďom do papule.- Tak umy okná ty.- Aj by som to spravil. Som šikovný chlapík. Lenže muži z baraku doma nepohnú ani malíčkom. To si ani nechci predstaviť, čo by mi spravili.- Cudzích chlapov ti je ľúto a vlastnú ženu tlčieš. Mal si jej to vysvetliť.- Moje vysvetlenie neprijala. Vraj jej matka hovorila, že nesmie cudziemu chlapovi robiť slúžku. To ako mne. Tak pri veľkom upratovaní gruntujem i jej názor.Čo vám budem hovoriť. Fero je zásadový človek. Najprv práca potom zábava. Až keď ju vybil, až tak sa s radosťou pustila do umývania okien. Umývala ich s takým zápalom, až sa pošmykla a vypadla na ulicu. Keby len vypadla, lenže ona si pritom zlomila obe nohy. Fero je milujúci manžel. Okamžite jej vyniesol na chodník vankúš a nežne sa jej prihovoril. – Miláčik, vydrž! Volal som ti sanitku. Teraz, keď sú okná čisté, nikto nás nebude ohovárať. Choď do nemocnice a poležkaj si do ľubovôle.Dal jej pusu, časopis na krátenie čakania a konečne išiel so mnou na pivo.