Darca krvi (fejtón)

Chvíľu mi trvalo, kým som sa z otrasu spamätal. Fero sa správal stále rovnako. Prišlo mi ho ľúto. V duchu som si dal sľub, že ho budem v blázinci navštevovať.Ale Fero blázon nebol. Bol len šťastným človekom. A darcom krvi. Keď som sa dozvedel príčinu jeho stavu, odul som nad ním hornú peru.Pokrútil hlavou. – Nie je to len tak. Som totiž strachoprd. A krv som dal vlastne omylom.- Ako to myslíš?- Nevedel som, čo robím. Povedali, že potrebujú súrne krv. Myslel som si, že im ju treba priniesť. Z garáže, či zo skladu, alebo preniesť z jedného poschodia na druhé. Tak som sa prihlásil, reku v čakárni je veľa ľudí, času mám dosť. A oni ma zvalili na lôžko a napichli na ihlu.- To muselo byť strašné!- Kdeže! Ani nebolelo. Nechápem, prečo som sa toho vždy tak bál. Predstav si, trubička viedla priamo do kopy obväzov, pod ktorými bol nejaký človek. Lekári mudrovali. Vraj beznádejný prípad, škoda krvi a tak podobne. Chlap, ktorý bol v bezvedomí, sa odrazu prebral a začal smiať, vykrikovať a spievať. Lekári od prekvapenia skoro skolabovali.- To snáď nie je možné. Vôbec sa nevyznajú v medicíne.- Mýliš sa. Neskôr prišli na príčinu. Keď mi brali krv, bol som opitý ako čík. Vynadali mi, ale potom pochopili, že bez mojej krvi by sa nikdy neprebral k životu. - A prečo sa správaš ako idiot?- Lebo som slávny. A všetci slávni sa správajú ako idioti. Lekári si chcú metódu opitej krvi dať patentovať. A pomenujú ju po mne.Sám sebe závidím, že mám kamaráta, ktorý je osobnosťou.