Dvojaký meter (fejtón)

Že sme poriadni hlupáci, to je svätá pravda. Nie dosť, že žijeme a nevieme prečo, ale naviac, do nezmyselného bytia privádzame aj na nič nepripravené deti. A potom roztrubujeme do sveta, akí sme dobrí rodičia, ako ich milujeme. Klameme, až sa nám z huby práši. Medzi klamárov patrí aj môj dobrý kamarát Fero. A nie je sám. Aj ženu má rovnakú. Minule som sa opäť o tom presvedčil. Hneď ako som vošiel, pochopil som, prečo ku Ferovcom chodím rád. U nich vždy vládne nádherná rodinná atmosféra.Ani som poriadne nezatvoril dvere a vedľa hlavy mi prefrčal lietajúci tanier. A tá zvuková kulisa! Pastva pre uši. Aj najväčšie tajnosti, aj najhrubšie nadávky som hneď počul. Nemiešal som sa im do toho, kým na zem nedopadli prvé zuby a nezačala tiecť krv. Keď ma zbadali, zmenili sa ako šibnutí – čarovným prútikom. Chcel som zahladiť nepríjemnosť a tak som sa spýtal na deti.- Naša dcéra je šikovná, ani by si neveril. Veľmi dobre sa vydala. Jej muž varí, perie, zašíva, žehlí a ona len vylihuje. Ani prstom nepohne.- A čo syn?Ferovci sa hodili na zem, plakali, trhali si vlasy.- Chudáčik, zničil si život. Veľmi zle sa oženil. Hlupák dobrosrdečný. Tá jeho pijavica celé dni vylihuje a on musí variť, prať, zašívať, žehliť...Radšej som sa vytratil. Ferovci sú ako ostatní ľudia, nie je pre nás meter ako meter.