Európan Fero (fejtón)

Miatli ma však dve veci. Po prvé, stratila sa jeho neistá potácavá chôdza. Druhá vec, ktorá mi nesedela, bol oblek, ktorý malo čudo na sebe natiahnuté. Fero však oblek nikdy nenosil. Nanajvýš zamastený vatovaný kabát. A vždy sa tackal. Ocitli sme sa pri sebe, bola to sekunda a už ma náhlivo míňal. Spontánne zo mňa vyhŕklo, ale nevykríkol som, iba špitol.- Fero?Čudo urobilo ešte niekoľko krokov, kým sa zastavilo. Premeralo si ma. Usmialo sa. Ten úsmev bol Ferov. Radostne som sa naňho vrhol a stískal ho. – Nazdar, Fero. Ideme na panáka? Dáme si borovičku a pivo.Vymámil sa mi z objatia, vystrúhal škrobenú tvár a podal mi ruku. Nikdy sme si ruky nepodávali. – Halló, boy! Dobrý nápad. Mám chuť na whisky.- Si hladný? – spýtal som sa celý popletený.- To je pálenka, ty bulo, - sykol na mňa cez zuby.Zahanbený, so sklonenou hlavou, som ho nasledoval. Vždy sme chodili do Pendreka. Ale teraz Fero zmenil lokál. Zamieril, len si to predstavte, do najlepšieho hotela v meste. Navštívil som ho iba raz, keď som roznášal poštu. Pred vchodom som sa chcel vyzuť, ale Fero kráčal suverénne dnu. Neostalo mi nič iné, len ho nasledovať. Personál lietal okolo nás ako roj včiel. Nie od usilovnosti, ale že ich Fero s patričnou razantnosťou preháňal. A vôbec sa za to nehanbil. Svoje správanie mi hneď objasnil.- Ty pako zakrpatený, dozvedel som sa, že sme v Európskej únii. Tak nie som včerajší. Politici lietajú po Európe ako besní a my sa budeme správať ako zapecníci? Jasné, že nie. - A čo mám robiť?- To čo ja. Pozri, ako som sa nahodil. Ako pravý Angličan. Aha, ako si užívam. Ako pravý Francúz. Medzi nami, aj meno som si zmenil. Žiadny Fero. Hovor mi Franz. Jasné?- Jasné. No povedz, zostalo ti niečo?Zamyslel sa. – Hm, hej. Postoj k robote mám stále ako Slovák.