Fero sa oženil (fejtón)

Jeho mama, človek dobrého srdca, sa už nemohla pozerať na synovo trápenie. Počkala na vhodnú chvíľu, keď bol opitý pod obraz boží a pustila sa s ním do rozhovoru. Vlastne to nebol ani rozhovor, bol to jej monológ. Prehovorila mu do duše, poukazovala, že sa opúšťa a bojuje márny boj proti prírode. Vraj všetci chlapi zalezú večer k ženám do postele a on zalezie do krčmy. Fero ju počúval s kamennou tvárou. Tak doňho hodila ďalší argument. A ďalší a ďalší. Kým nevytriezvel. Vtedy sa ozval.- Mamo, a budem si potom môcť aj vypiť?- Pravdaže, synáčik!- Nuž, tak nedbám.- Takže sa oženíš.Odmietavo zavrtel hlavou. – Mamo, nedá sa.- Prečo?- Lebo som ešte nikdy nebol ženatý a neviem, ako sa to robí.- Nevadí, o všetko sa postarám.- Nuž, keď inak nedáte, nedbám.Jeho mama bol človek činu. Chodila po meste a starostlivo vyberala nádejné nevesty. Kandidátkam ukazovala Ferovu fotku a poskytovala xeroxové kópie jeho životopisu. Takto sa jej podarilo uloviť päťdesiat vydajachtivých žien. V stanovený deň sa všetky zhromaždili v kultúrnom dome, v estrádnej sále. Zoradila ich do radu a postrčila syna, aby si vyberal. A Fero vyberal dôsledne. Tej odmeral priemer hlavy, hentej pozeral na zuby, u ďalšej zisťoval výšku, inú omaciaval, či nie je veľmi chudá, jedna sa mu musela odhaliť za španielskou stenou, či jej nič nechýba. A stále sa nevedel rozhodnúť. Z toľkých žien bol popletený, matka dobiedzala, tak sa nervovo zrútil, zažmúril oči a naverímboha jednu schmatol.Vybral si dobre. Všetci boli spokojní. Mama preto, že sa syn konečne oženil, nevesta, že už si nikto nebude o nej hovoriť, že sa prespala a Fero preto, že opäť mohol nerušene piť. Tentokrát ako vážený ženatý chlap.