Fero sa sťažuje (fejtón)

Vec sa má takto. Prišiel som bývať do bytovky. Mal som veľkú radosť, lebo žiť dvadsať rokov pod mostom, to nebol život, to boli pomyje. Ani deti vychovávať, ani žene sa venovať, ani jesť, ani to zo seba vyhodiť, lebo každý videl, čo robím.Neviem, či ma poznáte, ale ja som Fero, poriadny človek, podotýkam. Dokladujem to tým, že ženu bijem len na sviatky. A deti vôbec. Deti mám rád, zo všetkých svoje najviac. Lenže o mojich susedoch sa to povedať nedá. Minule si obtierali o moje deti huby. A len preto, že posprejovali výťah. Tak som domovníčke ostrihal vlasy a zlomil ruku. Za trest. Nik predsa nebude tlmiť moje deti v umeleckom rozlete.Títo moji susedia to sú zvery. To na nich sa sťažujem. Furt rýpu do mojich detičiek. Minule keď vyhadzovali hrnce z balkóna, susedia tak vrešťali, až ma zobudili. Rozčúlení boli ako kavky a neviem prečo. Tie hrnce, podotýkam, že úplne nové, mali len štyridsať rokov, boli moje a nie ich.Akoby im deti nestačili, pustili sa oni aj do mňa. Vraj som rozbil sklo na vchodových dverách. Daj sa mi svete. Na akú Marišku ho tam dávali. Stratil som kľúč. Nejako som sa len domov musel dostať. Azda nechceli, aby som spal v kontajneri. Keď sa im niečo nepáči, nech si tam idú oni. Mne je dobre aj tak. Ako vidíte, nikomu neubližujem. Žijem počestne. Celý život som statočne kradol, statočne nakradnuté predal, statočne lôchal. Jaj, som ja dobrý človek. Keď som zožratý, tak sa mi srdce otvára. Vtedy milujem všetkých. A je mi jedno, čo držím v ruke. Práve tak sa mi pod nohy priplietla suseda. Ohrdla ma. Pysk vykrútila a že: Fuj, Fero, teba nechcem. Koho by to nenahnevalo? Jej mužovi som ukázal ako veľmi. Teraz ho z toho bolí sánka, čo mu visí nakrivo a aj obe ruky, čo má v gypse. A viete, čo mi za moju dobrotu urobili? Vysťahovali ma nazad pod most. Na to sa sťažujem. Ja som poriadny človek, to oni sa nevedia zmestiť do kože.Tak vás žiadam o nápravu a spravodlivosť. Váš Fero