Ferove Vianoce (fejtón)

- Pravdepodobne nám zháňa darčeky, - pišťali deti.- Pravdepodobne sedí v krčme, - hundrala Ferova žena.Hlava rodiny sa ukázala presne na Štedrý deň. Usmievavá, ovešaná darčekmi a prázdnymi fľašami.- Uhádli sme! – pišťali deti.- Uhádla som, - hundrala Ferova žena.Deti si otca vybozkali a žena mu jednu zavesila. Všetko prijal so širokým úsmevom. Zatým si šiel schrupnúť, aby bol večer oddýchnutý.Štedrý večer vo Ferovej rodine napĺňala láska, hojnosť a dobrota. Všetci sedeli okolo stola, jedli, usmievali sa na seba, bolo v nich toľko dobroty, až z nej zmäkli sviečky na stole. Deti mali radosť z darčekov, Fero z bohatej večere a jeho žena, že v ich rodine vládne pohoda.Deti sledovali televízny program, chvíľu sa naťahovali, hodnú chvíľu vrešťali, ako by ich brali na nože. Keď jej ani tretia tableta nezabrala, chcela ísť Ferova žena za nimi. Fero ju nežne zadržal.- Nechaj deti na pokoji, - šepkal, - sú sviatky lásky. Radšej sa porozprávajme.- Čo to odo mňa chceš? Nerobíme to, ako je rok dlhý, vždy si v krčme a zrazu sa chceš rozprávať. Že si chodíš tajne uhnúť?- Žena moja, sú sviatky. Ľudia majú k sebe bližšie.Zostala z jeho reči dojatá a podvolila sa. Lenže na druhý deň sa Fero prestal usmievať. Všetci si všimli, ako posmutnel, stal sa roztržitým a nervóznym. Z času na čas dostal aj triašku.- Je mu niečo?- Nič, sviatkuje.A tak ho nechali, iba občas nakukli, či ešte žije. Takto prešli všetky sviatočné dni. A Fero bol furt rovnaký.Až v prvý pracovný deň po sviatkoch zrána zaujúkal a vyletel z postele.- Hádam sa tešíš do roboty, - poznamenala žena.- Drž hubu, stará, lebo ti takú zavesím...Upaľoval do detskej izby. Bez zbytočného slova sa vrhol na deti a stĺkol ich. Vyčerpaný sa vrátil k manželke.- Ferino, čo sa ti porobilo?- Nič, konečne sa už nemusím pretvarovať. Ešte šťastie, že sviatky lásky sú len raz v roku.Obliekol sa odišiel po starých chodníčkoch.