Hádka (fejtón)

Hovorím si, že som človek narodený na šťastnej planéte. Môžem si to dovoliť tvrdiť hoci aj kvôli takejto drobnosti. Na našom poschodí sú dva byty. Jeden obývam ja so ženou, nedávno som zistil, že už dlhé roky aj so svokrou. A v druhom zasa môj dobrý kamarát Fero. No povedzte, nie je to šťastie, mať za suseda výborného kamoša? Ja si myslím, že áno.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (21)

Ale nedávno ma zradila vlastná rodina. Vracal som sa domov, unavený zo zarábania na chlieb náš každodenný. Ledva som sa vytiahol na poschodie, kde bývam. A čo nevidím! Moja žena so svokrou stáli nalepené na Ferových dverách. Upozornil som ich, že bývame oproti. Len syčali a nedali sa rušiť. Mám v úcte ženu aj svokru, lenže aj kamarátovo súkromie. Tak som ich zdrapil za vlasy a vtiahol do bytu.- Že sa nehanbíte. Myslíte, že mi boli povďačné? Kdeže! Žena mi vylepila zaucho a svokra kopla do kolena. Z kuchyne si doniesli hrnčeky. Potešil som sa, že si chcú vypiť na zmierenie. Ale ony nie. Capli hrnčeky na stenu a načúvali.- Tak dosť! – zreval som. – Špehovať nebudete.- Hádajú sa, - informovala ma žena akoby v tranze.Nezostávalo mi nič iné, len im hrnčeky rozdupať. Keď nemali odpočúvacie zariadenie, pustili sa do mňa.- Ty sviniar! Kúsok zábavy nám nedopraješ. Nevieš, že najlepšia radosť je škodoradosť?Tak a podobne do mňa obe hustili. Ani ja som si nedal servítku pred ústa. Nuž sme sa uvoľnili a po byte lietali nadávky jedna báseň. Nakoniec sa k nim pridružili i facky.Bol čas na ústup. Mali prevahu. Vybehol som do predsiene, rozdrapil dvere a za nimi stál Fero so svojou ženou. Načúvali a na tvárach mali blažený úsmev.