Lojálny občan (fejtón)

V prvom rade som začal poctivo platiť dane, i keď mi nie je jasné, kde končia. Pozorne som sledoval zasadnutia parlamentu, o ktorých som tušil, že sú jalové. Tiež ma lojalita hnala na každučké referendum, ktoré sa objavilo, či už miestne alebo celoslovenské. Hm, pocity boli stále rovnaké. Čumel som ako puk na hokejku. Z referendových otázok by bol sprostý aj Šalamún.No vrcholom mojej občianskej aktivity sa stali voľby. A voľby nie sú pivné slávnosti. Po každých som sa ocitol na pokraji duševných a fyzických síl. Moja poctivosť ma hnala na každý predvolebný míting všetkých politických strán. A že ich vždy bolo neúrekom, to je vám hádam jasné. Ďalej ma čakalo preštudovanie ich programov, kto čo ponúka, sľubuje. Prešiel som ich zodpovedne, písmenko po písmenku. Ešte ma čakali kandidačné listiny aj so straníckymi ťahúňmi. A nakoniec, keď prišlo vyvrcholenie, samotný volebný akt, bol som vyčerpaný a zmätený, že som ani nevedel, čo som vlastne do urny hodil. Ale ako občan som bol lojálny, to musíte uznať.Lenže nedávno môj problém skončil. Bolo to v deň, keď firma, v ktorej som pracoval, skrachovala. Medzitým mi ušla manželka s cudzím chlapom a priklincoval to nový majiteľ domu, v ktorom som býval. Dal mi výpoveď.Nuž čo, kým ma spoločnosť aktivovala ako lojálneho občana, zatiaľ zo mňa potichu ukradla človeka.