Lokálne voľby (fejtón)

Žena naňho kričala: - Dosť bolo tyranie! Len sa vyvaľuješ, prstom nepohneš...- Som hlava rodiny a túto funkciu musí zastávať najlepší a najmúdrejší. A to som predsa ja.- Odkiaľ berieš tento názor?- Bol som na záchode...Žena mu skočila do reči: - Predlož dôkazy! – Fero sa akosi nemal k činu, jeho manželka sa posmešne uškrnula. – No vidíš.- Čo chceš robiť?- Chcem vládnuť.Fero sa zamyslel, občas to dokázal. – Dobre, sme demokratická rodina. Rozhodne väčšina. Urobíme voľby.Pätnásť Ferových detí bolo hravých a boli za každú srandu. Nadšene zatlieskali. Fero vyrobil truhličku – urnu, žena pripravila volebnú miestnosť. Aby deti získala na svoju stranu, napiekla im dobroty od výmyslu sveta. Lenže ani Fero nezaháľal a pre svoju voličskú základňu nakúpil alkohol a cigarety. Deti žili v napätí, očká im žiarili od nedočkavosti.Prišiel deň volieb. Najprv rečnila matka. Pripomenula deťom, ako sa o nich starala, prala, učila s nimi. Deti nadšene tlieskali a niečo si šuškali. Za rečníckym pultom ju vystriedal Fero. Tiež deťom pripomenul, aký bol k nim láskavý, nikdy im nič nezakazoval. A keď ho zvolia, tak im dá ešte viac voľnosti. Deti nadšene tlieskali a čosi si šuškali.Potom prebehol volebný akt. Vybrali lístky a spočítali hlasy. Fero dostal jeden. Aj jeho žena získala jeden hlas. Víťazom s počtom hlasov pätnásť sa stalo najmenšie z detí. Potomok predniesol krátky nástupný prejav: - Chvalabohu, zvíťazil zdravý rozum.Voľby sú voľby a s ich výsledkom sa musel zmieriť aj Fero a jeho žena.