Nemám rád starú mamu (fejtón)

Babku to napálilo. Prestala sa venovať krosnám a začala mne. – Počúvaj, môj milený, azda neumieraš. Veď sotva otvoríš hubu. Po čo si prišiel?- Pozrieť ťa.Babka spľasla rukami. – Jéminačku, ty si teda bohatý. – Vystrúhal som hlúpy výraz. – No keď máš čas sa zahadzovať so starou ženskou. To nemáš nič iné na práci?Zasmial som sa. – Veru nie, som nezamestnaný.- A ty sa tomu smeješ? – zlostila sa starká. – Si mladý, silný, že sa nechytíš poriadnej roboty.- Keď takej niet.- To si myslíš, že ti spadne z neba? Vymyslí si nejakú a probuj.Babka má svoje roky, to je pravda, ale pamäť jej slúži. Keď som k nej prišiel znova, privítala ma už v dverách.- Há, došiel si sa pochváliť s prácou?Záporne som pokrútil hlavou.- Ja tvoju dušu skazenú! A rozum máš na čo? – Zatváril som sa nešťastne. Babke ma prišlo ľúto. – Neboj, niečo vymyslíme. – A už zo seba súkala. – Pozri sa sem. Tkám a tkám a je to také ničotné. Nie v duchu doby. Budeš mi navrhovať vzory. Dá sa to na počítači. Kúpiš si ho.Chytil som sa za hlavu. – Babka, to bude problém. Nerozoznám počítač od tanku. Som laik.Babka si vzdychla. – Čudujem sa, že si ešte neskapal od hladu. Také trdlo a si z našej krvi. Nuž čo, ber papier a zapisuj si. Budeš potrebovať pentium, harddisky sú dnes veľké, s tým nie je problém, nech ti nainštalujú Windows xp, joj, to musíš mať minimálne 128 MB ramku. Máš to? Tak to nepopleť.Nepoplietol som. V obchode, kde som kupoval za babkine peniaze, sa ku mne správali ako ku znalcovi.Doma mám počítač, no nemôžem pokojne spávať, zajakávam sa, som nesústredený. Čo vám budem hovoriť, starká mi narušila sebavedomie. Každý druhý deň chodím ku psychológovi. Keď má dá ako tak do poriadku, idem pozrieť starú mamu a znova začnem o sebe pochybovať. Pre stratu sebadôvery nemám rád starú mamu.