Odborník (fejtón)

A ja mám dobrého kamaráta. Volá sa Fero. Toť nedávno som prišiel o všetky peniaze. Na automatoch. Povedal som si, Fero pomôže, nenechá ma zhynúť od hladu. A hlavne nie teraz, keď sa stal veľkým zvieraťom. Riaditeľom úradu vzduchových a vetrových záležitosti. Chvíľu som behal po meste, ale úrad som za živého Boha nemohol nájsť. Nuž som sa pobral za ním domov. Otvorila mi jeho žena a len kývla hlavou. Vošiel som do obývačky. Uprostred trónil televízor.- Fero, konečne máš telku.- Že vraj konečne. Neskoro, človeče, neskoro.- A prečo? Nikdy nie je neskoro.- V mojom prípade áno.- Nerozumiem.Mávol rukou. – Televízor je na vine, že nie som riaditeľom.Sadol som si na zem vedľa neho. – Ako to?- Ako, ako. Bol som na konkurze. Pripravoval som sa tak intenzívne, že sa mi dni a noci zliali do jedného prúdu vzduchu. Prisahám ti, vypracoval som sa na najlepšieho odborníka na vzduch v Európe a aj ďaleko za jej humnami.- Tak to si ich vedomosťami zvalcoval.- Si píš! Komisia sedela na bobečku a len rozďavovala ústa ako krava vo víchrici. A ja som ich ohuroval vzduchom čistým, riedkym, zahusteným, turbulentným. O hlavy som im oplieskal všetky vetry, počnúc tajfúnom a končiac tichým vánkom, tzv. špiónom. Jednoducho boli nadšení. No potom prišla otázka z politiky a ja som nadával na nesprávnu stranu.- To si spravil chybu. - Teraz som už múdry. Ale povedz mi, ako som mal bez televízora vedieť, kto je pri koryte a kto sa po ňom načahuje?- Takže na tom si pohorel?- Nezobrali ma s odôvodnením, že mám nedostatočné odborné a morálne schopnosti zastávať taký dôležitý post.V duchu som vyškrtol Fera z okruhu blízkych priateľov, preradil ho do druhej kategórie a ani nemukol, po čo som prišiel.