Poctivá práca (fejtón)

V tom okamihu poznania som sa rozbehol za ním domov. – Ferino, si tu?Zavrčal. Bol. – Daj mi pokoj.- Čo je s tebou, kamarát? V meste sa neukážeš.Medzitým, ako sme konverzovali, som ho objavil. Pod plachtou. Darmo som mu ju chcel stiahnuť, nedovolil.- Vylez!- Nevyleziem. Hanbím sa.- A za čo?- Že som taký. A vieš aký? Pozri si môj výpis z bankového účtu.Zo stola som zobral papier. Čudný výpis mal ten Ferino. – Prečo máš na výpise fotku myši?- To nie je fotka ale odtlačok. Ocitla sa v mojom prázdnom konte a od hladu zdochla.- Aha, tak ty sa hanbíš za to, že si chudobný. Ferino, to je nič. Je nás takých veľa.- Hej, lenže nie všetci. Nájdu sa aj miliardári.- Veru, nájdu. Lenže vo svete a na Slovensku to takto chodí.Spod plachty vystrčil nos. – Máriujeho, a prečo oni majú a ja nie?!- Hm, ťažká otázka. Asi vedeli ako na to.Spod plachty vystrčil už aj bradu. – Vedeli, vedeli, ale neprezradili. Akurát to, že svoje majetky nadobudli poctivou prácou. – Zasmial som sa. – Čo sa rehoceš, ty idiot? Tuším ti nedošli súvislosti.- Veru, nedošli.- Tak použi logiku. Ak sa dajú miliardy získať poctivou prácou, akou prácou potom nadobudneš chudobu? Tak a teraz vieš, čo sme my, chudobnejší, za pliagu!Opäť mi chutí jesť, deti vychovávam podľa Makarenka, z okna bytu pozorujem pekné ženy a slintám pritom ako starý pes. Ibaže som prestal chodiť do práce a medzi ľudí. Nedokážem si zmyť z čela biľag nepoctivého človeka.