Pravda je guľatá (fejtón)

Ale aby som v ten deň urobil Ferovi radosť, ceril som zuby na všetkých ako Cerberus. No priznávam, trochu som Fera klamal. Ženám som ukazoval zdravý chrup a mužom otŕčal zaplombované zuby. Tak či tak, išlo nám to spolu dobre. Až do chvíle, kým sme neprechádzali okolo banky.Z ničoho nič sa z budovy vyrútili chlapi s kuklami na hlavách. Bezočivo sa hnali po chodníku a zrážali všetko, čo im stálo v ceste. Chystal som sa im vyhnúť elegantným oblúkom, no môj tupý kamoš Fero veru nie. Vrhol sa na nich s otvorenou náručou.- Pomôž mi! – stihol vykríknuť.- Daj pokoj, radšej by som obchytkával ich frajerky... – ďalej som sa nedostal. Proti svojej vôli som sa pozeral na oblohu, ležiac pritom na zemi.To ma nahnevalo. Vyskočil som a bez ohľadu na ľudskú lásku som sa vrhol na chlapov. Mastili sme sa jedna radosť. Údery a masky lietali na všetky strany. Ľudia vytvorili polkruh a obdivne na nás pozerali. Možno by náš výkon aj odmenili potleskom, no prekazili im to policajti.Ďalší šok som zažil, keď ma zaboleli zápästia. Od pút. - Prečo práve ja? – ohradil som sa.- Pán náčelník, to je omyl, - s altruisticky zafarbeným hlasom hovoril Fero. – My sme nevinní.- Kdeže, neverte im, pán veliteľ! Zlodeji sú oni, - kričali muži.Policajt, plný zmätkov, si škrabal veľkú hlavu. – Ja jeho mater, tak kto vykradol banku?!Ľudia sa rozišli po svojich povinnostiach a tak nemal kto svedčiť. Vyšetrovanie bežalo na demokratických princípoch. Mužov v kuklách bolo viac. Viac lupičov, viac svedkov a tak sme do basy odišli my s Ferom.Veru, aj zem, aj pravda je guľatá. Stačí ich len správne natočiť.Už nemám rád ľudí. Mám rád len ženy.