Mal dôvod. S kamarátmi založili eseročku. Celý život zakladal sklá do okien a dverí a teraz založil eseročku. Tešil sa, lebo aj jeho žena bola šťastná a už mu nenadávala do sprostých sklenárov. Preto sa opil a preto sa našiel pod stolom vedľa Dory.- Leží sa vám dobre? – spýtal sa, keď sa kolenom zachytil o jej zuby.- Čo robíte pod mojím stolom? – oborila sa naňho.- Ako sa to so mnou rozprávate, viete kto ja som?- Ožran.- Aj to, samozrejme, ale zároveň generálny riaditeľ eseročky.Dore okamžite vyšumel alkohol z hlavy. – Sedí sa vám dobre, riaditeľko?- Nič ma netlačí. Len je tu nepríjemný zápach. – Prstom ukázal na jeden pár nôh. – Asi si ich neumýva. – Lepšie si obzrel nohavice, ponožky, aj topánky. – Ó, veď ja tie nohy poznám. Sú moje.Dora nadšene zvolala. – Aké pekné nožičky. Vyzerajú inteligentne... Náhodou nepotrebujete sekretárku?Fero sa pľasol po čele. – Samozrejme. Zišla by sa nám. Ak chcete, pripravím vás na konkurz.A pripravil. Priamo pod stolom. Potom prišiel deň konkurzu a Dora vplávala pred komisiu sebavedome. Vyhrala druhá.Dora sa nevzdáva a začala chodiť po krčmách s nádejou, že pod niektorým stolom opäť natrafí na nejakého riaditeľa. Jednoducho si zafixovala, že tam majú hniezdo.
Sekretárka (fejtón)
Dora celý život pracovala ako sekretárka. No firma skrachovala. Dore sa zrútil svet. Spustila sa. Ale život je už raz taký. Raz nám ukazuje tvár, raz... Šťastie sa odrazu otočilo a znovu sa na ňu usmievalo. Tvárou môjho kamoša Fera. A na nečakanom mieste. V krčme. Pod stolom. Dora, trochu spoločenský unavená, tam spadla. Povedala si, že už keď tam leží, tak si trochu zdriemne. Zaspala a spala, kým k nej nespadol aj Ferino, ktorý pil na oslavu.