Školné (fejtón)

- Vymyslel som nový zákon, - pochválil sa manželke.- A čoho sa týka ten nový zákon?- Škôl.- Školy máme. Celý svet nám ich závidí.- A bude ešte viac, - zastrájali sa pán kráľ. – Ja ich znárodním, ech, čo to trepem. Ja ich spoplatním.Kráľovná spľasla vejármi. – Čo si stratil rozum?!Kráľ sa zľakol, že je to tak. Začal ho hľadať. V jednom kúte, kde predtým ležal pes, zostalo niečo, čo sa podobalo na rozum, ibaže to smrdelo. Potom pánu kráľovi ťuklo, že to povedala obrazne.Kráľovná bola rozčúlená. – Prečo to chceš urobiť? Ty si študoval zadarmo.- Čo bolo, to bolo. I deti, keby sme mali, boli by už odrastené, vyštudované, takže našej rodiny sa to netýka.- A čo ľudia, na nich si nemyslel?- Práve že myslel. Kone by školné nezaplatili. Ja každým počinom myslím na ľudí. Zdvihol som im poplatky za energiu, platia si zdravotníctvo, potraviny zdraželi...- Radšej mlč, lebo budeš rozprávať do dôchodku. Nestačia ti príjmy?- Aj by stačili, ale tí sviniari dvíhajú hlavy. Plačú, že sa majú ťažko a hneď na to žerú, tancujú, len si tak z opice ochorejú... Je im veru čo ešte brať.Kráľovná len krútila hlavou.- Nemudruj, i v ostatných kráľovstvách predávajú rozum za peniaze. Ja som k ním dobrý. Pripravené majú pôžičky. Budú vracať do smrti.Ako rozhodol, tak urobil. A peniažky sa do štátnej pokladnice chvíľku kotúľali. Pán kráľ sa chvíľku usmievali. A ľudia chvíľku platili. Keď už nič nemali, tak prestali. Platiť a chodiť do škôl.Pán kráľ, čo vyštudovali za klobásky sa tešili, ako ušetrili štátne grošíky. Ale nie na dlho. Národ osprostel ako stádo kôz a aby pán kráľ nemuseli robiť všetko sám, boli nútení zavolať si odborníkov z cudziny. A tí veru neboli z lacného kraja. Pán kráľ prišli o všetky peniaze. Zostal mu iba sprostý národ.