Stratil sa Fero (fejtón)

Ako zvyčajne, aj včera, som zašiel k Ferovi domov po inšpiráciu. Zvoním, búcham, nikto neotváral. Normálny človek by sa pobral preč. Ale keďže som taká malá pijavica, tak ma to neodradilo. Povedal som si: Ak nebude doma, tak niečo potiahnem. Určite si to nevšimne, majú dom zaprataný vecami, ktoré si poctivo nakradli. Ak by bola doma iba Ferova žena, nič nešlohnem a znásilním ju. Bol som rozhodnutý neodísť s prázdnymi rukami.Dostať sa do domu nebol žiadny kumšt. Minule Fero výhodne strelil zámok z vchodových dverí. Ako som vošiel hlbšie do útrob domu, ovalila ma hlučná muzika a ryčanie. V duchu som sa poľutoval, že už ma predbehli iní zlodeji. Na moje prekvapenie v dome okrem Ferovej ženy nikto nebol. Na moje ešte väčšie prekvapenie sa mi vrhla okolo krku a vybozkávala. Chuť na znásilnenie ma hneď prešla.- Čo ten tvoj chmuľo zasa predal, že oslavujete?- Oslavujem sama.- Konečne objavili na Slovensku čierne uhlie a ty máš radosť, že nie si tu najstaršia, že?! – zisťoval som príčinu jej veselosti.Koketne ma plesla po líci a zachichotala sa. – Si mimo, holúbok. Stretlo ma šťastie.Zvedavo som nakukol do každej izby. Nikde žiadny poriadny chlap. – Aké šťastie?Od slasti až prevrátila oči. – Fero sa stratil. Už dva dni sa neukázal. – Zjačala a vrhla sa ma bozkávať.V duchu som Ferovi utešene nadával, že zdúchol a jeho žena sa utrhla z reťaze. Po chvíli som mu začal nadávať vo vyššej frekvencii. Došlo mi, že ma vlastne podrazil. Nebudem mať o kom písať.Ferova žena ma prestala stískať, keď som stratil vedomie. Musela ma kriesiť. Keď som sa prebral, hneď som na ňu vyblafol. - Ale kde je?!Mrdla plecom. – To ja neviem a ani ma to nezaujíma. Každý chlap je lepší od neho. Dokonca i ty a to je čo povedať.Bolo mi jasné, že ho musím nájsť. Okno mala otvorené. Príjemne sa skákalo z prvého poschodia. Aj utekalo. Ale aby ste mali z utekania radosť, váš beh musí mať zmysel. A ja som nemal ani tušenia, kde ho hľadať.Ale Fero je Slováčisko ako remeň. V robote ho nikto nikdy nevidel. Ako poriadny Slovák trávi život doma na gauči pred televízorom alebo v krčme. A ja poznám jeho obľúbenú.Nebol v nej. Situácia vyzerala vážna. Až sa mi od zúfalstva zarosili oči. Našťastie môjmu bystrému zraku neunikla trojica krčiaca sa pri stole v kúte miestnosti. Boli to Bella, Gigel a Varjanová. Myslel som si, že pijú. Prídem bližšie a oni vám blogujú. Skoro ma roztrhlo od zlosti.- Nerobte somariny! Fero sa stratil.Zasmiali sa. – Kdeže, nestratil. Išiel s Quantusom.Nebol dôvod neveriť im. Potom mi prezradili, kde Quantus býva. Upaľoval som do jeho bytu ako splašená kobyla. Namôjhriešnu dušu, boli tam. Keď som zazrel Ferina, od dojatia nad sebou samým som vytriasol z jedného oka stuhnutú slzu.- Ferinko, kamarát môj.- Daj tie ruky preč. Neobjímaj ma! Že kamarát. Vieš čo si? Futro z kamaráta!- Prečo, Brutus?- To nie ja, to ty si mi pichol nôž do chrbta. Už všetko viem.- A čo také si sa dozvedel?Quantus smutne sklonil hlavu a zašepkal: - Všetko som mu porozprával.- Ale čo?- Ako o ňom píšeš.- Ty Leninov spolužiak! – nadával mi Fero. – Ako si mi to mohol? A ja som si myslel, že si ku mne úprimný a môj priateľ. Veru nie si. Quantus je kamarát. Berie ma takého aký som.- Quantus, preboha, vysvetlí tomu bulovi, že nebyť mňa, tak o ňom nevie ani susedova koza. Takto je slávny. Nebyť mojich článkov, tak si ani nenájde takého priaznivca ako si ty, Quantus.Zabralo to. Fero ešte trucoval, vraj si získa slávu inak, pôjde ku Mojsejovcom, našťastie ho Quantus presvedčil, že sláva na blogu je väčšia a nemej bolestivá.Takže Fero je opäť doma, no veľa nechýbalo, aby sme oňho neprišli. No je tu ešte jedno nebezpečenstvo. Aby nedostal rozum. To by sme už s ním nič pekné nezažili. Ale to nehrozí.