Stretnutie (fejtón)

Fero chcel na stretnutie, ale sa bál, že po toľkých rokoch nikoho nebude poznať. Všetci budú starí ako čierne uhlie. A starí ľudia sa nevedia zabávať. Tak si kúpil borovičku. Pre istotu schmatol dve fľaše. Tackajúc sa vybral na miesto určenia. Očakával, že ho budú vítať so slávobránou. Nikto ho však nečakal. Fero je húževnatý. Nevzdal sa. Pekne sa tackal a pekne hľadal. Povedal si, že je to ľahké. Keď sa ľudia stretnú po rokoch, sú veselí. A našinec sa veselí, až krovy praskajú. Blúdil od chaty ku chate. A našiel. V jednej zazrel hlavu na hlave. Vletel medzi nich s roztiahnutou náručou.- Tak som prišiel! – zreval. Pred ním trčala hromada vypúlených očí. – Čo čumíte? Zmenil som sa? Veď ja som Fero? A vy ste ktorí?Poslušne vstávali a predstavovali sa. Fero v duchu zúril na prírodu, že mu darovala plochý mozog. Aj slzu vyronil, že si nikoho nevie vybaviť. Keď skončili so zoznamovaním, stíchli a privreli vytreštené oči. Fero v duchu nadával, že premrhal čas. Radšej mohol zájsť do krčmy, potom zbiť ženu, pekný deň by mal za sebou.Vyšiel pred chatu poprechádzať sa. Po ceste stretol postarších ľudí. Zdalo sa mu, že sa mu sníva.- Ahoj, Jarka, nazdar Ďuro. To si ty, Gabika. Aha, Laco, Klára, Anča, Ľubo... preboha, všetkých vás poznám. Akurát, že ste zostarli. Hm, takže nielen ja...- Kde si bol doteraz?! – spýtal sa Ľubo.- Ále, sedel som pri omladine. Poviem vám, bola s nimi nuda. Nevedia sa zabávať.Fero pochopil, že stále platí: najlepšie je staré víno a starí spolužiaci.